Chotárom Ružindola Informačná tabula č. 4

Archeológia a pamiatky obce

Obec Ružindol možno považovať za archeologicky významnú lokalitu. Prvé stopy osídlenia v katastrálnom území obce sú datované do doby neolitu (vyše 2000 rokov pred Kristom). V juhovýchodnej časti obce boli zistené narušené neolitické objekty – jamy a zásobné jamy.Nespočetná tenkostenná keramika, ktorá bola na týchto miestach zaradená do želiezovského okruhu, umožnila určiť, že objekty sú staré približne 6000 rokov.

Ďalšími pozoruhodnými neolitickými nálezmi sú štyri kamenné sekery, dnes uložené v Prírodovedeckom múzeu vo Viedni.Veľmi zaujímavý je objav sivého sekeromlatu dlhého 9,80 cm, ktorý bol zhotovený z amfibolitickej bridlice. Stredná časť sekeromlatu je v mieste otvoru rozšírená, ostrie je obojstranne zbrúsené. Datovaný je do obdobia neskorej fázy mladšej doby kamennej – eneolitu a nájdený bol v časti obce zvanej Farský mlyn.

V prílohe viedenských Slovenských novín Světozor z roku 1855 autorupozorňuje na umelo navŕšenú mohylu na hranici ružindolského a hrnčiarovského chotára. Ďalej opisuje zbierku archeologických predmetov vo vlastníctve statkára Hergota, v ktorej sa nachádzajú aj dve prilby, ktoré sa našli v hrobe rytiera v lese pri Ružindole. V tomto hrobe sa našiel aj meč a guľa so siedmimi klincami s reťazou. Tieto hrobové nálezy, s najväčšou pravdepodobnosťou, pochádzajú z obdobia stredoveku.

Najvýznamnejší archeologický nález v chotári obce Ružindol je kruhová fortifikácia pochádzajúca z doby lengyelskej kultúry, tzv. rondel. Ružindolský rondel je nazývaný v archeologických príručkách aj Ružindol-Borová. Patrí k najvýznamnejším stavbám tohto druhu na Slovensku a bol pomerne rozľahlý. Priemer jeho vnútorného kruhu je asi 80 m a vonkajšieho kruhu nad 150 m. Výskum z roku 1989 zistil, že fortifikácia nebola dokončená. Početný výskyt ľudských kostí svedčí o možnom násilnom zániku osady i fortifikácie. Rondel bol náhle opustený svojimi staviteľmi, a preto vo výplni priekopy bolo objavené pomerne malé množstvo nálezov, ktoré nám však umožňujú datovať vznik rondelu do mladšej fázy prvého stupňa lengyelskej kultúry a určiť vek objektu zhruba na 5 a pol tisíc rokov. Celkovo bolo pri výskume získaných a petrograficky analyzovaných 416 kusov kamenných artefaktov, medzi nimi sekery, sekeromlaty, drvidlá, otĺkače a ďalšie druhy kamennej industrie.

Pamiatky obce

Kultúrno-historickú hodnotu miestneho významu má v Ružindole predovšetkým sakrálna pamiatka rímsko-katolícky kostol, ktorý je zasvätený sv. Bartolomejovi. Kostol pochádza z 13. storočia, dal ho postaviť uhorský kráľ Ondrej II. v roku 1215. V 17. storočí bol zničený a následne reštaurovaný. Prevládajúcim slohom je gotika. Nová loď bola postavená v roku 1890 a v roku 1901 bola opravená veža kostola.

V k.ú. Ružindola sa nachádzajú aj ďalšie stavebné pamiatky a objekty s kultúrno-historickými hodnotami a to: ružindolský cintorín so staršími náhrobnými krížmi z 18. a 19. storočia, pomník padlých v 1. svetovej vojne, pomník SNP, objekty drobnej architektúry, plastiky, súsošia a kríže.

V obci bola v roku 1739 na hornom konci dediny postavená Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, ktorá bola vysvätená až v roku 1778. Omša sa v nej slávila štyrikrát do roka.Zbúraná bola v 60. rokoch 20. storočia.

V roku 2019 bola postavená Lurdská kaplnka Panny Márie. Vybudovanie kaplnky a rekultiváciu okolia kaplnky zabezpečili dobrovoľníci z Obce Ružindol.