Chotárom Ružindola Informačná tabula č. 3

Zaujímavosti

Lokalita obce Ružindol síce nepatrí k atraktívnym turistickým destináciám regiónu, napriek tomu tu návštevník môže nájsť rôzne zaujímavosti. Medzi najvýznamnejšie pestovateľské oblasti v rámci Slovenska bezpochyby patrí malokarpatská vinohradnícka oblasť, ktorá sa ďalej člení na 12 vinohradníckych regiónov. Pod číslom osem je uvedený Orešiansky rajón, ktorý zahŕňa obce: Horné a Dolné Orešany, Smolenice, Dlhá, Košolná, Suchá nad Parnou, Zvončín, Borová a Ružindol.

Priezviská Ružindolčanov prezrádzajú, že popri pôvodných slovenských obyvateľoch tu žili aj Nemci a veľa priezvisk je aj chorvátskeho pôvodu.

Ženy v Ružindole sa v minulosti venovali ľudovému liečeniu. Orientovali sa vo fytoterapii, dobre poznali jednotlivé liečivé rastliny a ich účinok na ľudský organizmus. Tieto ženy by sme mohli nazvať korenárkami, bylinkárkami či zelinkárkami. Ružindolčania sa pomenúvajú aj „bosorákmi“, pretože ženy, ktoré mali liečiteľské schopnosti považovali  za bosorky. Svoju nevinu nevedeli dokázať, a preto sa stali obeťami „honu na čarodejnice“. Procesy s ružindolskými bosorkami pred trnavským súdnym tribunálom končili na popravisku, kde boli za živa upálené.

Osobnosti Ružindola

• Martin Čeleš, jezuita a profesor Trnavskej univerzity (*28.10.1641 Ružindol, U1.1709 Blatný potok – Maďarsko) – napísal a vydal dve historické diela v latinčine (vtedajší úradný jazyk) a ďalšie dve ostali v rukopisnej forme.
• Vavrinec Tapolčány, rektor Trnavskej univerzity (*26.7.1669 Ružindol, U9.1729 Trnava) – jeden z prvých vzdelancov v Uhorsku zaoberajúci sa otázkami meteorológie v diele „Meteority vysvetlené prirodzenými dôvodmi“. V Trnave knižne vydal 9 filozofických a teologických diel.
• Dionýz Michal Šnajder (Schneider), provinciál františkánskej rehole, náboženský spisovateľ (*1658 Ružindol – U1.1740 Kláštor sv. Kataríny pri Naháči) – vydal prvý slovenský preklad pravidiel františkánskej rehole.
• Ján Branislav Hergot, osobnosť národného obrodenia (*16.11.1817 Ružindol, U2.1873 Svätý Jur) – angažoval sa v slovenskom národnom hnutí, bol členom Matice slovenskej a podporoval aj národný študentský spolok Naprej v Bratislave.
• František Bernadič, kňaz (*22.4.1910 Ružindol, U7.1982 Rohov) – v roku 1933 bol vysvätený za kňaza, v roku 1951 bol premiestnený do tzv. sústreďovacieho kláštora a odsúdený na 12 mesiacov a na doživotný zákaz duchovnej činnosti. Po návrate z väzenia pracoval na štátnom majetku Farský Mlyn a od roku 1962, do svojej smrti, pôsobil na fare v Rohovských Rybkách.
• Viliam Šalgovič, politik (*12.12.1919 Ružindol, U2.1990 Bratislava) – bol poslancom SNR, členom ÚV KSS, od augusta 1968 námestníkom ministra vnútra a od roku 1975 do novembra 1989 predsedom Slovenskej národnej rady.
• Emanuel Mihálek, futbalista (*20.7.1944 Ružindol, U1.1996 Ružindol) – bol súčasťou dorasteneckého oddielu Spartak Trnava, počas vojny pôsobil v oddiele Dukla Vyškov, potom v Zbrojovke Vsetín a po návrate na Slovensko v prvoligovej Jednote Trenčín. Na konci svojej športovej kariéry trénoval Horňany, Ružindol, Bohdanovce a Hornú Krupú.
• Milan Repáš, učiteľ, riaditeľ školy (*29.7.1944 Ružindol – U8.1999 Ružindol) – v rokoch 1973 – 1991 riaditeľ ružindolskej základnej školy – zaslúžil sa o jej rozvoj; v rokoch 1977 – 1986 podpredseda MNV Ružindol.