Chotárom Ružindola Informačná tabula č. 5
Farnosť Ružindol
Ružindol leží v oblasti, ktorá má starú kresťanskú tradíciu. Územie západného Slovenska patrilo do centrálnej časti Veľkej Moravy, kde vznikali najstaršie sakrálne stavby. Kresťanstvo si udržalo svoju silu aj v Uhorskom kráľovstve, ktoré vzniklo na troskách Veľkomoravskej ríše. Prvý uhorský kráľ Štefan I. dbal, aby sa cirkevná organizácia rozširovala a upevňovala. Nariadil, aby každých desať osád postavilo spolu jeden kostol. Vystavanie kostola a prítomnosť kňaza prinášali dedinčanom nové povinnosti. Mladá, práve založená dedina, by tieto podmienky len ťažko splnila. Z toho dôvodu boli farnosti zriaďované v starších dedinách s už rozvinutým hospodárskym životom. Môžeme tvrdiť, že dedina je vždy staršia ako kostol.
Farský kostol v Ružindole bol postavený v 13. storočí. Potvrdzuje to aj výber jeho patrocínia. Pôvodne bol kostol zasvätený sv. Kataríne – patrónke mladých dievčat, duchovenstva a remeselníkov, ktorých nástrojom bolo koleso. Dominantné postavenie kostola v obci a jeho vybavenie sa často stávali terčom rabovania vojakov. V roku 1623 ho vypálili vojaci, ktorí bojovali v oddieloch sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena. Vypálenie kostola predstavuje veľký zlom v dejinách farnosti. Zanikla tu tradícia patrocínia sv. Kataríny. Opravený kostol musel byť znova vysvätený. Farský kostol zasvätili sv. Bartolomejovi apoštolovi.
Vizitárori ružindolskej farnosti, akoby zabudli na pôvodné patrocínium kostola v Ružindole. Všetky zápisnice uvádzajú, že v Ružindole stojí Kostol sv. Bartolomeja a bol postavený v roku 1215. Chybné tvrdenie sa dostalo aj do rukopisného diela História ružindolskej farnosti do roku 1839. Jej autor, ružindolský kňaz Pavol Verner, taktiež prezentuje názor, že Kostol sv. Bartolomeja je starobylý a dal ho postaviť uhorský kráľ Ondrej II. v roku 1215. Podľa neho si chcel stavaním kostolov vyprosiť šťastie pre križiacku výpravu. V čase panovania Ondreja II. sa skutočne uskutočnila piata križiacka výprava.
Prvá hodnoverná zmienka o ružindolskej farnosti sa nachádza v protokole bratislavského archidiakonátu. Ostrihomský vikár Leonard Pensauro zapísal 3. mája 1390 sťažnosť bratislavského prepošta Laurenta na viacerých kňazov. Obvinených bolo 86 farárov bratislavského archidiakonátu. Čoho sa podľa prepošta dopustili? Bratislavský prepošt rozdeľoval svojim kňazom posvätný olej potrebný pri vysluhovaní sviatosti krstu a pomazania. Ako sa dozvedáme zo sťažnosti, kňazi mali na oplátku odovzdať štyridsať sviec rovnakej veľkosti a štyri denáre, pričom polovica sviec sa posielala do chrámu v Ostrihome a druhá polovica sviec patrila Chrámu sv. Martina v Bratislave. Svoju povinnosť si farár z Ružindola nesplnil, a tak sa dostal na zoznam previnilcov. Obvinení boli aj kňazi z Trnavy a zo všetkých poddanských dedín mesta.
O Ružindole a jeho obyvateľoch nemáme žiadne dôveryhodné pramene staršie ako list z roku 1352. Dejiny obce i dejiny farnosti nemôžeme začínať týmto rokom. Keďže sa obec stala poddanskou dedinou mesta Trnavy, musela byť už na určitom stupni vývoja. Istotne bola založená oveľa skôr. V domnienke, že farnosť Ružindol patrí k starým farnostiam trnavského regiónu, nás utvrdzuje patrocínium pôvodného kostola. Rovnaké patrocínium sv. Kataríny má aj kostol zo 14. storočia v Doľanoch. A hoci nemôžeme dokázať pravdivosť tradície o postavení kostola v Ružindole už v roku 1215, ostatné pramene a pôvodné patrocínium nás oprávňujú radiť Ružindol medzi najstaršie farnosti v trnavskom regióne.
Dostavba kostola z kapacitných dôvodov prebehla v roku 1890 a kostol dostal terajšiu vonkajšiu podobu. Okolo kostola sa nachádza starobylý cintorín, ktorý sa využíval až do začiatku 19. storočia. Farský komplex dopĺňa budova fary, ktorá bola postavená v tvare písmena L v polovici 18. storočia. Pred farou je umiestnená socha sv. Jána Nepomuckého, ktorú dal v polovici 18. storočia vyhotoviť ružindolský farár Pavol Krcho. Farská budova je pravdepodobne druhá najstaršia budova v Ružindole.
