Chotárom Bieleho Kostola Informačná tabula č. 2

Flóra a fauna v okolí obce Biely Kostol

Súčasná vegetácia Bieleho Kostola sa výrazne líši od pôvodnej. Najväčší podiel na zložení vegetácie územia majú spoločenstvá, ktoré vznikli na umelo vytvorených stanovištiach, poliach, v záhradách, parkoch a okolí ciest. V katastri obce patria k najbežnejším porastom s drevinnou vegetáciou agát biely, v krovinatom poschodí baza čierna a vtáčí zob, v bylinnom poschodí pŕhľava dvojdomá a lipkavec obyčajný. Porasty s prirodzenejším druhovým zložením sú na území vzácne a zvyšky pôvodných lesných spoločenstiev sú obmedzené na niekoľkých malých plochách. Popri vodných tokoch a na nive potoka Parná je lesík v Kamennom mlyne. V stromovom poschodí sa tu vyskytuje jelša lepkavá, javor poľný, brest väzový, topoľ biely, vŕba krehká, z krov vtáčí zob, hloh obyčajný, z významných druhov bylinného poschodia sú to kozonoha hostcová, veternica iskerníková, hluchavka škvrnitá, múrovník lekársky.

K významným porastom územia patria porasty na mieste dlhšie vypustených rybníkov v Kamennom mlyne. Z drevín je zastúpený topoľ biely, topoľ čierny, jaseň štíhly, vŕba biela, chmeľ obyčajný. Ďalším typom porastov sú dubovo-cerové lesy. Na vlhších stanovištiach boli na miestach pôvodných porastov vysádzané monokultúry šľachtených euroamerických topoľov. Bylinné poschodie je väčšinou chudobnejšie ako v pôvodných porastoch. Na území sa vyskytujú topoľové monokultúry aj v líniových porastoch. Sú to stromoradia popri cestách a plotoch. K plošne najväčším porastom drevín patrí umelo vysadený pás drevín medzi intravilánom mesta a Kamenným mlynom.

Mnohé plošné i líniové porasty na území boli v minulosti premenené inváziou nepôvodného severoamerického druhu agáta bieleho, ktorému sa na území veľmi dobre darí a vytláča pôvodné druhy drevín. V agátových porastoch sa na krovinnom poschodí najčastejšie vyskytuje baza čierna, na bylinnom poschodí pŕhľava dvojdomá, balota čierna, lastovičník väčší, bršlen európsky, javor poľný. V porastoch rybníkov Kamenného mlyna dominujú trs obyčajný, pálka širokolistá, pálka úzkolistá, kostihoj lekársky a hluchavka škvrnitá. Na trávovo-bylinných porastoch lúčneho charakteru popri cestách a na hrádzach vodných tokov prevažuje šalvia hájna, ranostaj pestrý, hlaváč žltkastý, lipkavec mäkký, lipkavec syrodlový, kozobrada východná a silenka obyčajná. Nevyužívané trávovo-bylinné porasty dosť rýchlo zarastajú drevinami, viaceré však pretrvávajú relatívne dlho.

Pestrosť a druhové zloženie živočíšstva ovplyvnili zmeny, ktoré nastali v treťohorách. Všetky druhy živočíchov tu nachádzajú priaznivé podmienky. Dnes v okolí obce možno nájsť jarabicu poľnú, prepelicu poľnú, bažanta obyčajného, vranu túlavú, pipíšku chocholatú a škovránka poľného. Vtáctvo hájov v okolí obce charakterizujú druhy ako sýkorka veľká, sýkorka belasá, brhlík obyčajný a pinka severská.

Faunu intravilánu najpočetnejšie zastupujú vtáky. K pravidelne vyskytujúcim sa druhom patria hrdlička záhradná, kukučka jarabá, straka čiernozobá, ďateľ veľký, slávik červienka, slávik krovinový, drozd čierny, penica čiernohlavá, sýkorka belasá, škorec lesklý, vrabec poľný a ďalší. Ďalšou, početne zastúpenou triedou v extraviláne, sú cicavce: krt podzemný, piskor lesný, myš domová, potkan hnedý a hraboš poľný.  Menej početne sú v extraviláne obce zastúpené ryby. Najpočetnejšie zastúpené sú kaprovité, k menej vyskytujúcim sa druhom patria plotica červenooká, ostriež zelenkastý, šťuka severská, jalec maloústy, červenica ostrobruchá, karas zlatistý a kapor obyčajný. Jediným hojnejšie sa vyskytujúcim obojživelníkom je skokan štíhly. Plazy zastupuje jašterica bystrá a užovka obojková.

I napriek nižšej druhovej pestrosti živočíšstva a trvalému pôsobeniu negatívnych faktorov v dôsledku narastajúceho civilizačného tlaku, možno považovať stále toto územie za hodnotné a významné. Zaujímavé je zastúpenie netopierov, ktoré sa vyskytujú len vzácne, ale predstavujú významnú zložku stavovcov intravilánu.