Chotárom Bieleho Kostola Informačná tabula č. 3

Archeológia

Prvé stopy človeka v blízkosti Bieleho Kostola pochádzajú z mladšej doby kamennej. Osada prvých roľníkov v období 4500 – 3300 rokov pred n. l. sa rozkladala na svahu, na severnom okraji obce nad futbalovým ihriskom, a ďalej v chotárnej časti Medziháj, ležiacej už v katastri dnešného Zvončína. Z týchto polôh pochádzajú nálezy neolitickej keramiky a kamenných nástrojov ľudu s lineárnou keramikou z čias lengyelskej kultúry. Nositelia týchto kultúr obdobia neolitu obývali vyvýšeninu nad potokom, pričom osada sa tiahla od severného konca obce smerom ku kaštieľu a k bývalému hlinisku tehelne. V staršej dobe bronzovej(2000- 750 rokov pred n.l.) si pre svoje osídlenie vybrali ľudia nevýrazný pahorok na pravom brehu Parnej – Podolky.

Z osady maďarovskej kultúry sa zachovali jamy na ťažbu hliny. V troch jamách, preskúmaných počas stavby novej cesty v roku 2008, sa našli tenkostenné, na povrchu leštené nádoby – šálky a džbániky spolu s opracovanými zvieracími kosťami a parožím. Svojich mŕtvych pochovávali asi 300 m severozápadne od osady, odkiaľ bol hlásený nález kostrového hrobu skrčenca s keramikou tohto obdobia. Z mladšej doby bronzovej pochádzajú viaceré archeologické nálezy z polohy Medziháj, kde sa našla keramika patriaca čakanskej kultúre (1250 – 1000 rokov pred n.l.).

V roku 1999 boli v Bielom Kostole v poli za kaštieľom identifikované štyri vyvýšené útvary pôvodných mohýl zo staršej doby železnej, ukrývajúce bohato vybavené hroby. Pravdepodobne v Bielom Kostole pochovávali v rokoch 650 – 600 pred n. l. svojich mŕtvych obyvatelia Molpíra z neďalekých Smoleníc. Pod mohylovým násypom jednej zo štyroch mohýl sa v zrubovej komore našlo 19 nádob halštatskej pohrebnej keramiky vyrobenej iba na účely pohrebu. Nádoby sa vyhotovovali v dvoch variantoch – červeno maľovaná alebo vysoko leštená čierna.

Bizarné tvary s býčími hlavami, rôzne ornamentálne motívy alebo maľované scény z priebehu zápasov a hier boli súčasťou náboženstva civilizácie staršej doby železnej. Kult býka sa neskôr zo Stredomorskej oblasti preniesol aj na naše územie a presne takto zdobená keramika sa našla v bohatom kniežacom hrobe v Bielom Kostole. V období 450-50 rokov pred n.l. prišli na územie Kelti, ktorí osídlili aj nížinnú oblasť Parnej. Z významných nálezov za pozornosť stojí prvá, na kruhu točená keramika a vysokoleštené zlomky keramických nádob.

Z 3. storočia pochádzajú zvyšky rozsiahlej germánskej osady v Podolkoch, kde sa našli zvyšky zahĺbených jám určených na ťažbu hliny. Okrem keramiky sa našiel v objektoch kostený hrebeň, zlomok skleného rohu na pitie, bronzová vojenská spona, zdobené hlinené prasleny, železná ostroha, železný nôž s kosteným obložením, bronzové predmety – držadlo a časť nádoby vojenskej naberačky a bronzové puklice. Unikátne sú dva nálezy z neďalekej polohy Medziháj. Tu bol na germánskom sídlisku nájdený najstarší kostený hudobný nástroj z územia Slovenska – píšťala, zhotovená z parohu a keramická tzv. voodoo plastika ľudského tela s množstvom vpichov, súvisiaca s duchovným životom vtedajšej spoločnosti.

V časti obce Podolky bol v roku 2010 objavený hrob ženy z 9. storočia. Pri nohách zomrelej ležala nádoba, hlavu jej zdobila bronzová košíčková náušnica a sklenený korálik. Poloha v Podolkoch bola neskôr intenzívne osídlená aj v 12. – 14. storočí. V časti obytnej štvrte Parnas boli preskúmané ťažobné jamy so stredovekou keramikou a s pálenými tehlami a na pahorku v Podolkoch zase zahĺbené obydlia a pece z 12. – 14. storočia stredovekých obyvateľov Bieleho Kostola. Rovnako zaujímavá hrnčiarska pec s keramikou z 13. – 14. storočia bola objavená v centre obce počas výstavby nákupného centra COOP Jednota v roku 2009.

Archeologické nálezy z obce z obdobia stredoveku a ako dôkaz bohatosti jej dejín v priebehu tisícročí symbolicky uzatvára strieborná minca – pražský groš Vladislava II. Jagelonského (1471 – 1516), nájdená v roku 1999 počas výskumu halštatskej mohyly v poli za kaštieľom.