Chotárom Bieleho Kostola Informačná tabula č. 1

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE A ZAUJÍMAVOSTI OBCE BIELY KOSTOL

Základné informácie

Obec Biely Kostol leží štyri kilometre západne od Trnavy a 40 kilometrov severovýchodne od Bratislavy v centrálnej zóne Trnavskej pahorkatiny. Nadmorská výška obce je 144 – 168 m nad morom. Hranica katastra susedí s mestom Trnava a obcou Ružindol. Územím katastra preteká potok Parná. 

Dňa 1. januára 1974 bola obec pripojená k mestu Trnava a od 1. januára 1993 je samostatnou obcou s vlastnou správou. Biely Kostol je obec s narastajúcim počtom obyvateľov a je úzko spätá s investičnou výstavbou v časti Parnas a Podolky.

Zaujímavosti

Archeologický prieskum tajných chodieb od Západoslovenského múzea do Kamenného mlyna až pod kaštieľ v Bielom Kostole odhalil to, že hlavné chodby v hraniciach mesta slúžili na rýchle presuny obrancov na kritické miesta hradieb. Z nich odbočovali vedľajšie ramená za hradby s cieľom útoku na tylo nepriateľa. Pri výkopových prácach v cukrovare objavili vyše tri metre širokú a rovnako vysokú klenutú chodbu a v nej kostru v mníšskom habite, ktorá zvierala kožený mešec so zlatými mincami. Práve toto je nepochybne hlavná tajná chodba od kláštora Klarisiek do Kamenného mlyna. V roku 1534 mali byť podľa účtovných záznamov v archíve všetky zásoby obilia a múky prevezené podzemím na konských povozoch buď do mesta alebo ďalšou chodbou k jezuitom do opevneného bielokostolského kaštieľa.

V blízkosti katastra obce Biely Kostol sa rozprestierajú Trnavské rybníky, ktoré predstavujú významný typ vodného a močiarneho biotopu na Trnavskej pahorkatine. Prvá zmienka o tejto lokalite pochádza už z roku 1528, celá rybničná sústava bola dobudovaná v rokoch 1955 – 1956. Okolie rybníkov lemujú zvyšky lužného lesa a vyskytuje sa tu až 150 chránených druhov vtákov.

V roku 1831 zachvátila obec cholera. Za dva týždne zomrelo 38 ľudí. Obec v tej dobe dostala na podporu protimorových opatrení od Bratislavskej stolice v striebre 11 zlatých a 40 grajciarov. Dochovala sa listina, že peniaze od vrchnosti prevzal Juraj Adámek, predstavený obce. Morová rana skosila obrovské množstvo ľudí, ale rast obyvateľstva sa nezastavil.

Z jedenásť usadlostí roku 1768 sa postupne do roku 1971 vystavalo 253 domov. Po zrušení poddanstva, v roku 1848, sa začal rozširovať chotár Bieleho Kostola predovšetkým získavaním polí v katastroch susedných obcí dedením alebo svadobnými zmluvami.

Hasičský dobrovoľný zbor v obci bol založený v roku 1927. V roku 1929 bola v obci zavedená elektrina.

Obec patrila historicky k drobným obciam s rôznymi druhmi zamestnania. Hlavným zamestnaním väčšiny obyvateľov bola poľnohospodárska námezdná činnosť s minimom servisných odvetví – napríklad obuvníckej, kováčskej alebo zámočníckej. Výnimku tvorilo tkáčstvo, ktoré sa stalo lokálnym výrobným špecifikom a aj symbolom obce. V priebehu prvej polovice 20. storočia vykonávali obyvatelia obce rôzne živnosti, napr. murárstvo, kováčstvo, obuvníctvo, stolárstvo, obchodné koncesie, výšivkárstvo, košíkarstvo.