Chotárom Zvončína Informačná tabula č. 2

William Schiffer

Narodil sa 26. októbra 1920 vo Zvončíne. Jeho umelecké začiatky siahajú k zborovému spevu a neskôr k angažmánu v nitrianskom divadle. V závere druhej svetovej vojny odišiel do Francúzska, kde najskôr študoval na hereckej škole, ale čoraz viac ho lákalo výtvarné umenie. V polovici 50. rokov sa začlenil do umeleckého života v Paríži kolekciou drobných komorných a vitrážových plastík, v ktorých spojil kov a farebné sklo.

Realizoval niekoľko monumentálnych diel, z ktorých najznámejšími sú vitrážová plastika sv. Benedikta pre školuv Clevelande, bronzové súsošie sv. Cyrila a Metoda v Ríme a pamätný reliéf Milana Rastislava Štefánika v Paríži. Schifferove výtvarné začiatky patria na Montmartre, kde sa mu podarilo získať ateliér. Prelom v Schifferovej tvorbe nastal v závere šesťdesiatych rokov, keď sa dostal do kontaktu s Pierrom Dehayom, členom Académie Francaise, ktorý stál v tom čase na čele mincovne a spolu s členmi Francúzskeho klubu medaily rozbiehal hnutie pod názvom Obnova medaily. Išlo o nadviazanie na tradíciu medailovej tvorby francúzskych majstrov.

Schiffer sa zaradil do okruhu medailérov, intenzívne spolupracujúcich s Parížskou mincovňou. Veľmi plodná spolupráca vyústila do razby desiatok razených i liatych medailí. Medzi ne možno zaradiť medaily k významným výročiam rôznych krajín, portrétne medaily svetových osobností. Po návrate na Slovensko pokračoval v spolupráci s kremnickou mincovňou. Tu vznikol rad medailí: prvou bola medaila Milana Rastislava Štefánika a po nej nasledovali desiatky ďalších domácich osobností. Práce vystavoval na desiatkach autorských výstav.

V roku 1997 venoval časť zo svojej tvorby Slovenskej republike. Západoslovenské múzeum v Trnave sa stalo správcom vyše 250-tich diel. V roku 2001 sa presťahoval z Paríža do Trnavy. Zomrel 7. augusta 2007 v Trnave a v roku 2018 mu bolo in memoriam udelené ocenenie Radu Ľudovíta Štúra III. triedy za prínos v oblasti prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí.

 Výšivkárstvo

Trnavská oblasť tvorí najrozsiahlejšiu oblasť na Slovensku charakterizovanú ľudovým odevom a výšivkou. Bohatosť kraja sa odzrkadľuje v mnohotvárnej, pestrej a pôsobivej výšivke nielen na súčastiach ľudového odevu, ale aj v bytových textíliách. V trnavskej výšivke sú zastúpené takmer všetky známe techniky vyšívania tak podľa počítaných nití, ako aj podľa predkresleného vzoru. Technika vyšívania na dierky v bielom vyhotovení materiálov sa doteraz vo Zvončíne traduje z generácie na generáciu. V období po 20. decembri 1895 vznikol z iniciatívy arcikňažnej Izabelly Habsburgovej ženský spolok Izabella na podporu výroby výšivky domácej, ktorý organizoval výrobu ľudových výšiviek v dielňach najmä západného Slovenska. Výšivkárska dielňa bola ajv Suchej a Košolnej. V roku 1918 Spolok Izabella zanikol a jeho dielne postupne prešli pod správu výrobného družstva Detva. Pre ľudovoumelecké výrobné družstvo Detva pracovala aj vo Zvončíne výšivkárska skupina žien.

Komunitný ekopark

V roku 2008 vznikol v obci komunitný ekopark. Na mieste bývalej nelegálnej skládky odpadu, na okraji katastra pri potoku Parná, vyrástla tichá zóna vhodná na víkendový piknik,  oddych, canisterapiu, opekačku v prírode a komunitné stretávanie. Finančne jeho realizáciu zastrešila obec a  Sociálne centrum Anjel n. o., ktorá získala dotačný grant z nadácie Orange a bola vybudovaná aj za pomoci nadšencov – miestnych organizácií, dobrovoľníkov a členov PZ Zelený háj Suchá nad Parnou. V ďalších rokoch boli postupne z dotačných schém SAŽP – Obnova dediny v ekoparku vymenené pôvodné drevené prvky mobiliáru.