Chotárom Zvončína Informačná tabula č. 4

Rastlinstvo

Podľa fytogeografického členenia patrí územie Zvončína do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), podoblasti vlastnej panónskej flóry (Eupannonicum), do okresu Podunajská nížina. V druhovom zložení prirodzenej i synantropnej vegetácie sa to prejavuje dominantným zastúpením teplomilných druhov. Súčasná vegetácia sa výrazne líši od pôvodnej. Namiesto lesných porastov, ktoré pôvodne pokrývali takmer celé územie, prevládajú agrocenózy s pestovanými monokultúrami plodín. Porasty s prirodzeným druhovým zložením sa na území vyskytujú zriedka.

Mäkké lužné lesy predstavujú zvyšky lužných lesov pozdĺž toku Parná. Existujú na jeho neupravených úsekoch. Brehové porasty tvoria rôzne formácie: od samostatných drevín, cez skupinky krovín až po niekoľko desiatok metrov dlhé úseky. Najlepšie sú vyvinuté na neupravených brehoch toku. V stromovom poschodí dominujú vŕby – vŕba biela, vŕba krehká, ďalej jelša lepkavá, topoľ čierny a jaseň štíhly. V krovinnom poschodí je typickým zástupcom baza čierna,zob vtáčí a svíb krvavý, z lianovitých druhov chmeľ obyčajný a plamienok plotný. Bylinné poschodie tvorí najmä kozonoha hostcová, zádušník brečtanovitý a  hluchavka škvrnitá.

Líniové porasty drevín, okrem spomínaných brehových porastov, sa vyskytujú na medziach, popri cestách, plotoch, na terénnych zlomoch, v okolí poľnohospodárskeho objektu, ihriska a pod. Ich druhové zloženie je rôznorodé. Niektoré tvorí viac druhov a uplatňujú sa v nich druhy pôvodných drevín, v iných sa vyskytujú i ovocné dreviny. Typické sú pre ne domáce druhy ako slivka, jabloň, čerešňa, ale i orech vlašský. Často bývajú premiešané s pôvodnými alebo umelo vysadenými druhmi. Z introdukovaných druhov je najviac rozšírený agát biely, ktorý prenikol v minulosti do mnohých plošných i líniových porastov drevín, ktoré boli jeho inváziou značne pozmenené. V agátových porastoch sa v krovinnom poschodí najčastejšie vyskytuje baza čierna, v bylinnom poschodí pŕhľava dvojdomá, balota čierna, lipkavec obyčajný, torica japonská, lastovičník väčší, bolehlav škvrnitý. V rámci intravilánu obce, v okolí ihriska, boli umelo vysadené monokultúry šľachtených euroamerických topoľov, ktoré vytvárajú umelú líniovú zeleň. Špecifickými líniovými prvkami sú novovytvorené terestrické biokoridory v lokalite Na doline, na Nemečanke, za cintorínom a na hranici katastra obce Zvončín a Ružindol. Ide o biokoridory budované na princípe preferovanej výsadby pôvodných druhov drevín. Základ porastu tvorí dub zimný, dub letný, lipa malolistá, lipa veľkolistá a javor mliečny s podrastom pôvodných druhov krov a prímesou rýchlo rastúcich drevín, ako je topoľ biely, čerešňa vtáčia, vŕba rakytová a vŕba biela. Líniové prvky sa, okrem zabezpečovania migrácie a výmeny genetických informácií,výraznou mierou podieľajú na zvýšení priestorovej stability poľnohospodárskej krajiny, v ktorej tiež plnia funkciu vetrolamov, útočišťa poľovnej zveri, ako aj významného mikroklimatického, hygienického, estetizačného a krajinotvorného prvku.

Sídelná vegetácia je charakterizovaná predovšetkým preddomovými záhradkami a parkovou vegetáciou. V preddomových záhradách dominujú najmä ihličnany. Typické sú aj kvetinové predzáhradky. Podiel verejnej zelene v obci je veľmi nízky, dosahuje len 1,5 ha. Tieto plochy sú reprezentované najmä výsadbou pred budovou obecného úradu, výsadbou pred bytovkami a rodinnými domami. V území sa nachádzajú aj dve parkové plochy, parčík pred obchodom a ekopark, lokalizovaný v nadväznosti na biokoridor Parná.