Chotárom Špačiniec Informačná tabula č. 1

História a súčasnosť obce Špačince

Obec Špačince sa nachádza v západnej časti Slovenska. Administratívne obec patrí do okresu Trnava a Trnavského samosprávneho kraja. Špačince ležia v severnej časti Trnavskej pahorkatiny, v plytkej širokej doline Krupského potoka. Obec leží 5 km na sever od Trnavy. Kataster obce hraničí s obcami Bohdanovce nad Trnavou, Dolná Krupá, Dolné Dubové, Jaslovské Bohunice a Malženice.

Obec Špačince je v súčasnosti rozvinutá a ľudnatá obec. Najväčší príliv obyvateľov je zaznamenávaný od r. 2010. Počet obyvateľov každoročne narastá z dôvodu veľmi dobrej polohy vzhľadom k okresnému a krajskému mestu Trnava, k hlavnému mestu Bratislava, vďaka novej bytovej výstavbe a neustále sa rozvíjajúcej technickej a sociálnej infraštruktúre.

Rovinatý chotár obce má rozlohu 2 210 ha, pokrývajú ho úrodné polia a v intraviláne záhrady. Lesné porasty v katastri boli už dávnejšie vyklčované.

Najstaršia známa listina, v ktorej je zmienka o obci Špačince, pochádza z roku 1111. Je to tzv. Zoborská listina, ktorú vydal kráľ Koloman I. Listina sa zachovala v origináli a udáva, že osada Spacha (Špača) patrila vtedy zoborskému opátstvu, ktoré malo sídlo na Zobore pri Nitre.

Špačince boli oddávna súčasťou severnej časti Bratislavskej stolice. V roku 1850 – 1860 sa Špačince stali súčasťou novoutvorenej Dolnonitrianskej župy s hlavným mestom Trnava. Od roku 1861 sa obnovili pôvodné župné hranice. Po transformácii a zrušení župného zriadenia, v roku 1928, patrili Špačince stále do okresu Trnava, v období Slovenskej republiky v rokoch 1940 – 1945 boli súčasťou obnovenej Bratislavskej župy, po 2. svetovej vojne patrili do Bratislavského kraja a od roku 1960 do Západoslovenského kraja.

V minulosti boli Špačince vďaka množstvu zemianskych rodín a početnému obyvateľstvu mestečkom bez privilégií. Názov obce je ojedinelý a veľmi starý. Zaznamenaný je už v stredovekých listinách vo viacerých variantoch ako Spacha, Spaccha, Spacza, neskôr aj Spaczincze.

Stredoveký hrad v Špačinciach

Na umelo vytvorenom návrší uprostred obce stojí malá kalvária vybudovaná koncom 18. storočia. Zaujímavým je aj kopček obkolesený hlbokou priekopou. Jeho história nie je zatiaľ archeologicky podložená, ale je posudzovaná podľa porovnania s podobnými stavbami.

Pravdepodobne tu v stredoveku stálo opevnené sídlo menších rozmerov, ktoré nazývame zemným hrádkom („motte“). Hrádok plnil obytno-obrannú funkciu, vlastníkom mohol byť šľachtic, ktorého majetkom bola daná obec a okolie. Na vyvýšenom mieste – prirodzenom alebo umelom kopci, si dal postaviť drevenú alebo kamennú stavbu, na ochranu ktorej sa robili opatrenia od jednoduchej drevenej palisády, valov a priekopy, až po zložitejší systém opevnení na spôsob hradieb.

Symboly obce

Erb na pečati slúžil ako podpis, najčastejšie sa používa na pečatidle obce, jej vlajke, na insígniách starostu, na budove obecného úradu i v rokovacích miestnostiach orgánov obce.

Erb obce Špačince tvorí v modrom štíte neskorogotického tvaru strieborná postava Panny Márie so zlatou korunkou na hlave, stojaca na zlatom polmesiaci.

Vlajka obce je v tvare obdĺžnika, pričom pomer šírky k výške je 2:3. Vlajka obce je ukončená tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi siahajúcimi do 1/3 jej dĺžky. Farby vlajky obce sú zľava doprava – modrá, biela, žltá, modrá v rovnakom pomere šírky jednotlivých farebných pásov.

Pečať obce je tvorená okružím erbu obce a kruhopisom „Špačince pečať obce“ po obvode.