Chotárom Špačiniec Informačná tabula č. 2

Archeológia a pamiatky obce

Z vyvýšeniny pri kostole, na ľavej strane cesty prichádzajúcej od Trnavy, sa našli črepy z pravekého sídliska. Keramické zlomky pochádzajú zo zásobnicových nádob, ktoré možno priradiť k maďarovskej kultúre.

V severnej časti obce, po ľavej strane hradskej vedúcej zo Špačiniec do Dolného Dubového, je mierna vyvýšenina, ktorá slúžila ako hlinisko. V dávnych dobách tu bolo prehistorické pohrebisko datované do mladšej doby halštatskej, na ktorom bol urobený archeologický výskum. Pri ňom sa podarilo odkryť šesť hrobových jám s bohatými nálezmi. Hroby obsahovali keramické črepy, nádoby, pozostatky spálených ľudských a zvieracích kostí. Tu sídliaci ľud pred viac ako 2 500 rokmi svojich mŕtvych spaľoval a pri pohrebných obradoch spálil aj zvieratá, ktoré mali mŕtvemu slúžiť ako potrava. Popol a kostrové pozostatky nakládol do nádob a uložil do hrobov.

V severovýchodnej časti chotára, nazývanej Peňažité, sa našli stopy po sídliskových objektoch a kultúrnych jamách. Materiál z povrchových prieskumov a z výskumu potvrdzuje, že tu existovalo husté osídlenie už od neolitu. Ľudia v tejto lokalite žili viac ako 5 000 rokov. Prvú osadu tu založil roľnícky ľud v mladšej dobe kamennej s volútovou kultúrou, ďalej tu sídlili ľudia v strednej dobe bronzovej, staršej dobe rímskej aj v dobe slovanskej.

Z obdobia 16. – 17. storočia sa zachovala vzácna pamiatka. 30. apríla 1972 bol pri príprave stavby rodinného domu nájdený džbánik, ktorý pochádzal z konca 15. alebo začiatku 16. storočia a bolo v ňom uložených 600 kusov strieborných mincí, pokrytých vrstvou medenky. Boli to denáre uhorských panovníkov, razené v Kremnici, ďalej drobné mince rakúske, nemecké, sliezske, mince miest a kniežat. Džbán s mincami je uložený v Západoslovenskom múzeu v Trnave a patrí medzi najväčšie doterajšie nálezy v Trnavskom okrese.

V dôsledku neustálej hrozby vpádov, drancovania a vypaľovania obcí vznikli spomedzi poddanského obyvateľstva oddiely domobrany, ktoré sa neskôr pevne organizovali. Zosilnili opevnenie kaštieľa v Špačinciach, známeho už zo 14. storočia, cintorín okolo kostola obkolesili pevným kamenným múrom, aby sa mohlo obyvateľstvo v prípade nebezpečenstva zaň uchýliť. Obilie si uskladňovali do 2 – 3 m hlbokých zbožných jám, roztrúsených v rôznych častiach chotára, kde mali ukryté hlavné zásoby.

Pamiatky obce

Farský Kostol Narodenia Panny Márie bol vybudovaný na mieste pôvodného gotického kostola z roku 1312. Špačinská farnosť vznikla v roku 1706 (dovtedy patrili Špačince ako filiálka do farnosti Bohdanovce nad Trnavou) a už v tom čase stál Kostol Narodenia Panny Márie, ktorý sa dňom ustanovenia novej farnosti stal farským kostolom.

Kaplnka sv. Anny – pôvodne bola pomenovaná ako Kaplnka sv. Martina, v neskorších storočiach bola zasvätená sv. Anne, matke Panny Márie. Kaplnka je štvorcového pôdorysu, na vrchu zakončená malou vežičkou. Pristavaná bola k pôvodnému kostolu z roku 1312. Pod kaplnkou je krypta, v ktorej sú pochovaní zosnulí z rodiny Ghilányiovcov.

Pamätník obetiam Špačiniec v prvej svetovej vojne pri obecnom úrade je postavený na pamiatku padlým v 1. svetovej vojne. 43 Špačinčanov položilo svoje životy na frontoch, vrátilo sa 12 vojnových invalidov a ostalo 20 vdov.

V katastrálnom území Špačiniec sa nachádzajú aj ďalšie stavebné pamiatky a objekty s kultúrno-historickými hodnotami a to: Farský cintorín, Misijný kríž, Socha sv. Vendelína, Súsošie Najsvätejšej Trojice, Kaplnka s obrazom trnavskej Panny Márie, Pašiový stĺp so sochou umučeného Krista, Súsošie Svätej rodiny, Božia muka, Socha sv. Jána Nepomuckého, Socha sv. Floriána, Kalvária a Lurdská jaskyňa.