Chotárom Zvončína Informačná tabula č. 1

História a súčasnosť obce

Zvončín je vidiecke sídlo lokalizované v poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine na Trnavskej sprašovej tabuli. V rámci okresu Trnava leží kataster Zvončína v centrálnej časti, asi 5 km od okresného mesta Trnava. Z priestorového hľadiska je kataster rozdelený tokom Parná, ktorý tvorí hlavnú os katastra.Poloha na najúrodnejších sprašových pôdach (černozeme a hnedozeme), spolu s priaznivými klimatickými podmienkami, má vysoký poľnohospodársky potenciál. V minulosti bohatú tradíciu malo aj vinohradníctvo, ktoré v súčasnosti  upadá. Obec leží na trase Malokarpatskej vínnej cesty. Leží v západnej časti Trnavskej sprašovej tabule, 164 m n.m., 8 km severozápadne od okresného mesta Trnava. Katastrálne hraničí s obcami Šelpice, Suchá nad Parnou, Ružindol a s mestom Trnava.

Obec sa prvýkrát písomne spomína v roku 1539 ako SOWOUCHYN (maď. názov Zvoncsin, Harangfalva – rok 1910). Výskum v 60-tych a 90-tych rokoch 20. storočia však svedčí o osídlení už v praveku.Patrila panstvu Červený Kameň, deviatok platila ostrihomskému arcibiskupovi. Tri susediace obce Suchá, Košolná a Zvončín mali spoločný farský obvod, s farou v Suchej nad Parnou od roku 1240.V roku 1543 ju obývalo 6 rodín, o štyri roky neskôr v roku 1547 sa prisťahovalo niekoľko chorvátskych osadníkov. V 17. – 18. storočí ju Pálffyovci dávali často do zálohu rodinám Zichy, Paxy i kolégiu jezuitov v Trnave. V roku 1794 bola pripojená k Suchej.

K histórii obce neoddeliteľne patrí architektonicky, umelecky aj historicky najcennejší objekt – miestny kostolík, zasvätený sv. Anne. Kostol spolu s vežou postavili v roku 1790 v klasicistickom štýle. Materiál čiastočne pochádzal z kaplnky sv. Anny. Zvyšok venovala grófka Sabinela Pálffy. Vo veži boli dva posvätené zvony. Stavbu tvarovali ako jednoloďový pozdĺžny priestor, na ktorý nadväzuje presbytérium s polkruhovo ukončenou apsidou. Stavitelia pre celý kostol zvolili pruský typ klenby.Pôvodný oltár, z čias stavby, bol stĺpový s obrazom sv. Anny a sochami sv. Barbory a sv. Jána Nepomuckého po stranách. Upravovaný bol v roku 1875 a v rokoch 2012-2013 prebehla veľká rekonštrukcia, financovaná z darov farníkov a podpory obce.

Ďalšími architektonickými a výtvarnými pamiatkami sú Ústredný kamenný kríž na cintoríne, datovaný do roku 1811; kamenný kríž z roku 1885 (pred materskou školou); kamenný kríž pri zastávke Zvončín – rázcestie, ktorý bol niekoľkokrát zničený a znovu rekonštruovaný a vysvätený v roku 1991; kríž v centre obce pri potoku z roku 1949 a historická budova školy (dnes materská škola). Pri ceste v smere Zvončín–Trnava sa nachádza Božia muka.

Insígnie obce

Erb obce zobrazuje v modrom štíte striebroodetého, zlatým mečom opásaného svätého Martina v zlatej, strieborným chocholom zdobenej prilbe a zlatom plášti, sediaceho v sedle strieborného koňa v zlatej zbroji a zlatom postroji, skáčuceho ponad strieborný kostol s vežou so zlatou strechou a so zlatými oknami.

Vlajka obce pozostáva zo šiestich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, bielej, žltej, bielej, modrej a bielej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. 2 zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Na pečati je vyobrazený takisto sv. Martin skáčuci ponad kostol a doplnená je o text: Obec Zvončín. Vpravo je vyobrazenie pôvodnej pečate dochovanej v archívoch, vyobrazujúcej jazdca bez mena a Lemeš.