Chotárom Suchej nad Parnou Informačná tabula č. 5b

Husacie námestie Suchá nad Parnou

V minulosti bol chov husi domácej v Suchej nad Parnou veľmi rozšírený. Husi z domácich chovov suchovčanov sa zhromažďovali na tomto mieste pri Podhájskom potoku. Obec sa rozhodla v roku 2017 spracovať projekt „Husacie námestie v Suchej nad Parnou“, v ktorom sa skĺbili historické udalosti so šľachtiteľskými úspechmi suchovského rodáka. V obci bolo dlhoročné sídlo celoslovenského Klubu chovateľov vodnej hydiny. V 80-tych rokoch 20. storočia sa členom klubu,pod vedením Pavla Ilavského,podarilo vyšľachtiť plemeno Suchovskej žltodivokejhusi. Suchovská žltá hus bola v roku 1995 oficiálne uznaná za jedno z dvoch národných plemien Slovenska a zaradená do svetového katalógu vodnej hydiny. Úplne prvým plemenom bola slovenská podunajská hus, dnes nazývaná slovenská biela hus.

Obsahom projektu bola úprava Husacieho námestia, ktorej súčasťou je výsadba zelene, vytvorenie miesta s prezentačnou a estetickou funkciou, spevnenej plochy, osadenie prvkov drobnej architektúry s informačnou tabuľou pre občanov a návštevníkov našej obce.

Klub chovateľov vodnej hydiny

V roku 1977 miestni nadšenci vodnej hydiny založili Klub chovateľov vodnej hydinys celoslovenskou pôsobnosťou, so sídlom v Suchej nad Parnou. Jeho zakladateľmi boli Pavol Ilavský a Igor Krchňák. Postupne sa k nim pridali ďalší členovia.

Hlavnou náplňou programu klubu bolo vyšľachtenie a rozšírenie slovenskej bielej husi. Klub mal tiež za úlohu zlepšiť jednotlivé plemená vodnej hydiny, starostlivosť o uznané chovy, zmapovanie a zaevidovanie chovateľov slovenskej bielej husi. Pravidelne sa zúčastňovali na významných výstavách na Slovensku, v Čechách i v Nemecku.

Už v roku 1978 zorganizovali klubovú výstavu v Suchej nad Parnou, kde vystavili 10 plemien husí. V roku 1987 na okresnej výstave Klubu chovateľov vodnej hydiny vystavili 12 plemien husí.

Klub chovateľov vodnej hydiny v Suchej nad Parnou pravidelne spolupracoval s Ing. Vladimírom Malíkom z Výskumného ústavu chovu a šľachtenia hydiny v Ivanke pri Dunaji. Vladimír Malík bol poradcom a garantom pri chove a šľachtení vodnej hydiny. Na základe ilustrovaných fotografií chovaných husí a kačíc v Suchej nad Parnou vydal Vzorník vodnej hydiny.

Suchovská žltodivoká hus

Za vznikom Suchovskej žltej husi stojí práca a nadšenie suchovského rodáka Pavla Ilavského a členov Klubu chovateľov vodnej hydiny v Suchej nad Parnou. Pri šľachtení husi žltej, ktorým sa zaoberal Pavol Ilavský, pomohol Ing. Vladimír Malík. Podarilo sa to koncom 80-tych rokov 20. storočia. Prvýkrát ju verejnosti predstavili v roku 1979 na národnej výstave zvierat v Nitre. V roku 1995 Slovenský zväz chovateľov uznal suchovskú hus za jedno z dvoch národných plemien Slovenska a zaradil ju do svetového katalógu vodnej hydiny.

Pri šľachtení žltej husi bola pôvodná domáca hus žltého sfarbenia skrížená s husou tulúzskou, landeskou, pomoranskou – divoko sfarbenou a steinbašskou – modro divoko sfarbenou. Produktom tohto kríženia bola hus veľkosťou pripomínajúca landeskú hus, avšak v zaujímavom žltodivokom sfarbení. Slovenský zväz chovateľov ju uznal v roku 1995 na okresnej výstave v Nitre za národné plemeno Slovenska ako suchovskú hus – žltodivokú.

Pavol Ilavský – šľachtiteľ

Pavol Ilavský sa narodil 20. februára 1937 v Suchej nad Parnou. Už od svojho útleho detstva mal záľubu vo zvieratách, najmä k hydine. Skúsenosti zbieral samoštúdiom z kníh, časopisov, na stretnutiach s ľuďmi z odborných kruhov doma i v zahraničí, najmä v Nemecku. Jeho snahou bolo vyšľachtiť hus domáckeho typu, aby mala väčší telesný rámec, aby mala zachovaný pud sedenia a vodenia mláďat. Po tom, ako v roku 1977, spolu s Igorom Krchňákom založil Klub chovateľov vodnej hydiny,sa mu podarilo vyšľachtiť nové plemeno husi – suchovskú žltodivokú hus.

Osobne spolu so suchovskými chovateľmi obohatil sortiment plemien nielen husí, ale aj kačíc. Mnoho plemien sa zo zahraničia dostalo na Slovensko práve vďaka jeho osobnej zanietenosti a s tým spojenými nákladmi. Jeho zásluhou sa na Slovensku chovala kajugská kačica, ktorú importoval z Nemecka v 70-tych rokoch 20. storočia.