Chotárom Suchej nad Parnou Informačná tabula č. 4

Ružová a Vlčia Dolina a Hečkove Červené víno

Doliny Suchej nad Parnou sú od nepamäti spojené s vinicami a vínom. Dve najznámejšie z nich sú Ružová dolina a Vlčia dolina, susediace vedľa seba. Od polovice 18. storočia tu vznikla postupne pomerne rozsiahla rozptýlená zástavba letných sídiel mešťanov z Trnavy. Zastavané časti, teda samotné doliny mali názov Nagyszombati hegy, Trnavská hora. O vlastníctve vinohradov v tejto lokalite a o častom obchodovaní s nimi hovoria aj zápisy v pozemkových knihách trnavských vinohradov z rokov 1563 – 1850 a v richtárskej knihe obce Suchej nad Parnou od druhej štvrtiny 17. storočia.

Spočiatku sa opisujú ako menšie vinohradnícke domy – hajlochy, neskôr ako rekreačné sídla trnavských mešťanov. Architektúrou sa podobali letným sídlam v kúpeľných centrách vtedajšieho Rakúsko – Uhorska. Majetnejší Trnavčania mali v dolinách vidiecke sídlo so záhradou, či vinicou. Niektorí mali postavené vily. Jednou z nich bola vila trnavského majiteľa hotela Ľudovíta Polniczkého. Dnes už neexistuje, ale jej prítomnosť pripomína na jeho mieste Polniczkého kríž. Kríž sa nad Vlčou dolinou nachádza na mieste dreveného kríža z roku 1901. Pomenovali ho po bývalom majiteľovi majetku Ľudovítovi Polniczkom. Kríž dal obnoviť L. Kohn, ktorý vlastnil majetok po Polniczkom. V roku 1933, namiesto dreveného kríža, postavili kamenný kríž s Ukrižovaným, ktorého stvárnil sochár Mikuláš Machala (1903 – 1949) z Trnavy, autor reliéfov na Bernolákovej bráne v Trnave.

V priebehu druhej polovice 20. storočia zmenili takmer všetky objekty majiteľov a zároveň aj funkciu. Do dnešných dní buď úplne zanikli, alebo boli neskoršími majiteľmi radikálne prestavané. Stali sa z nich bežné obytné domy. Koncom 20. storočia sa z niektorých stali víkendové chaty. Zánikom letných sídiel trnavských mešťanov vo Vlčej a Ružovej Doline sa definitívne stratil aj jedinečný typ vidieckej architektúry 19. a 20. storočia.

Tiché a krásne prostredie dvoch najznámejších dolín v obci Suchá nad Parnou si obľúbil aj slovenský spisovateľ, známy rodák zo Suchej nad Parnou, František Hečko (1905 – 1960). Preto jednu z dolín využil pre svoj román o víne a láske, s názvom Červené víno. Vlčia Dolina, kde aj sám vyrastal, bola v diele premenovaná na Vlčindol. Jeho život je popísaný v románe tak, akým aj v skutočnosti bol.

Zdroj inšpirácie preslávenej románovej trilógie našiel v rodinnej kronike svojho otca, inak románový Urban Habdža, ktorú si viedol dlhé roky. Bol v nej zachytený život autorových rodičov. Ich rodná Vlčia dolina sa stala predlohou pre fiktívnu vinársku dedinu Vlčindol. Úvodné stránky jeho najznámejšieho románu sa začínajú slovami:

„Ach, ty môj Vlčindol vínorodý!

Všetko v tebe je úrodné a plodné: hrozno sa nalieva muštom, slivky bronejú nabelaso, marielist vonia pod oblokmi, vtáci pletú si hniezda v živých plotoch! Chrániš a opatruješ nevypovedateľné oddanosti a lásky. Ale máš v sebe i mnoho desného, čo kruší: mrazy a ľadovce, cudzopasné huby a vošky, pravoty a dražby… a zo všetkého toho sú najstrašnejšie… odporne zapáchajúce rozklady živých ľudí, ktorým vytiekla zo sŕdc všetka drahocenná láska k blížnemu…“

Modrý Portugal ako odroda vína sa úplne prirodzene stal ústredným motívom románu. Rodinné vinárstva v Suchej nad Parnou a to Terra Parna a  bio Rodinné vinárstvo Magula nasledujú tradície a produkujú Modrý Portugal.