Chotárom Suchej nad Parnou Informačná tabula č. 1

Červenokamenské panstvo

Obec Suchá nad Parnou leží v Trnavskej pahorkatine, sčasti v doline potoka Podhája Parná. Predpokladá sa, že osídlenie tohto územia bolo už v neolite. Nájdené boli predmety z volutovej kultúry, paleontologické nálezy a rímsko-barbarské sídlisko. Vznik obce nemožno určiť. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1251.

Obec od 13. storočia patrila červenokamenskému panstvu, ktoré najdlhšie vlastnil rod Pálffyovcov. Prvým majiteľom z rodu Pálffyovcov bol barón Mikuláš II. de Erdőd (1552 – 1600), ktorý manželstvom s dcérou Mareka Fuggera (predchádzajúceho majiteľa hradu a panstva) Máriou Magdalénou Fuggerovou (1566 – 1643), získal v roku 1583 hrad aj panstvo Červený Kameň. Potomkovia Mikuláša a Márie Magdalény si panstvo podržali až do roku 1945.

V roku 1639 dostala Suchá nad Parnou privilégiá trhového mestečka s právom na jarmočné trhy. Od polovice 19. storočia sa konali štyri jarmoky ročne: Okolo sviatkov sv. Jozefa (19. marec), sv. Anny (26. júl), sv. Jána Krstiteľa (29. august) a okolo sviatku sv. Martina (11. november). Tieto jarmoky sa usporadúvali až do vzniku Československej republiky.

K osobitným dokladom výsad a práv mestečka patrí pranier, alebo stĺp hanby, postavený v druhej polovici 17. storočia., ku ktorému boli najčastejšie pripútaní zlodeji a výtržníci. Usvedčeného zlodeja, rušiteľa poriadku na základe právneho rozhodnutia richtára, pripútali na určitý čas k tomuto stĺpu tak, aby sa celá obec dozvedela o jeho priestupku. Pranier zreštaurovali v roku 1992 a obnovili v roku 2012 pri revitalizácii centra obce.

Suchá nad Parnou mala v minulosti svoj pivovar, ktorý začiatkom 17. storočia dal postaviť gróf Ján II. Pálffy (1588 – 1646). Koncom 18. storočia a v 19. storočí boli pivovarníkmi podnikatelia Waymárovci. Waymárovci vlastnili v tom období aj pivovar v Trnave a v roku 1830 postavili na Hlbokej ceste prvý cukrovar v Trnave. Ten však v roku 1863 zanikol.

V roku 1929 pivovar vyhorel a oheň pohltil veľa vagónov obilia. Do budovy bývalého pivovaru v roku 1935 premiestnili poštový úrad. V priestoroch pivovaru sa ešte do roku 1945 prešovalo hrozno pre kaštieľ a v pivnici sa uskladňovalo víno.

S počiatkami samosprávy, na ktorej čele stál richtár a prísažní, a vydávaním obecných listín v Suchej nad Parnou, súvisí pôvod obecnej pečate a erbu. Na najstaršom známom pečatidle obce z roku 1768 je zobrazená sv. Notburga, patrónka roľníkov. Sv. Notburga, tirolská svätica, ktorá žila v rokoch 1265 – 1313, sa spravidla zobrazuje s kosákom a klasmi. Na najstaršej známej pečati ju vidíme takisto s kosákom, avšak namiesto klasov drží v ruke vinič, ako atribút charakterizujúci vinohradníctvo.

Úcta k sv. Notburge prišla do obce z Chorvátska, keď sa po porážke uhorských vojsk v bitke pri Moháči v roku 1526 chorvátski utečenci, utekajúci pred Turkami, uchýlili aj v červenokamenskom panstve. Veľká vlna utečencov prišla do Suchej nad Parnou po roku 1554. Chorváti, ktorí tu prišli, našli zamestnanie najmä vo vinohradníctve. Sv. Notburgasa tak stáva symbolom obce. Suchá nad Parnou je jedinou obcou u nás, kde sa jej kult pestoval.

V roku 2001 sa tento symbol stal predlohou nového obecného erbu. Autor grafického návrhu erbu, suchovský rodák akademický maliar Jozef Ilavský, vychádzal z najstaršej pečate obce.

Viktor Mišuth: Suchá nad Parnou – vlastivedná monografia (2014); archív OcU Suchá nad Parnou; www.suchanadparnou.sk.