Chotárom Špačiniec Informačná tabula č. 4

Flóra v okolí obce

Podľa geologickej stavby je územie obce Špačince súčasťou Podunajskej panvy a leží na Trnavskej tabuli. Z hľadiska úrodnosti patria pôdy v okolí Špačiniec medzi najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy na Slovensku s vysokým obsahom humusu. Plošne najväčší rozsah zaberá veľmi kvalitná černozem. Pozdĺž Krupského potoka sa na vápenatých riečnych usadeninách vytvorila čiernica (lužná pôda). V severnej časti chotára prechádzajú černozeme miestami do hnedozemí na sprašiach, ktoré sú skôr typické už pre podhorie Malých Karpát a sú o niečo menej kvalitné ako černozeme.

Z hľadiska pôdnych druhov prevažná časť lužných pôd na sledovanom území patrí k pôdam ílovito-hlinitým. Černozeme a hnedozeme patria k pôdam hlinitým.

Lesy, ktoré v dávnej minulosti pokrývali kataster Špačiniec a ich blízke okolie, sa vôbec nezachovali alebo sa zachovali iba ojedinele. V týchto porastoch je dominantnou drevinou dub letný, dub cerový, pagaštan konský, javor poľný, brest nízky, jaseň štíhly a topoľ čierny. V krovinatom poschodí rastie najmä bršlen európsky, svíb krvavý a vtáčí zob obyčajný. Na poľných medziach a svahoch sa nachádzajú pásy trnkových krovín, agátových porastov a bazy čiernej.

Druhovo najbohatšie sú niektoré úseky brehových porastov pozdĺž Krupského potoka. Pôvodne tu rástli listnaté dreviny (jaseň štíhly, jelša lepkavá, vŕba krehká, brest hrabolistý a agátové porasty), ktoré sa však zachovali len čiastočne. Z krovín prevláda baza čierna, trnka obyčajná (slivka trnková), ruža šípová, svíb krvavý a vtáčí zob obyčajný.

Pôvodnú vegetáciu na intenzívne obrábaných poliach nahradila vegetácia, ktorá je výsledkom poľnohospodárskej činnosti. Medzi najčastejšie pestované plodiny patrí pšenica ozimná, cukrová repa, repka olejná, slnečnica ročná, kukurica a jačmeň jarný. Každá z týchto plodín vytvára iné podmienky na rozvoj burín, ktoré sa vyskytujú na všetkých poliach. Pre jarné obdobie je typická jarmila jarná, pre letné obdobie najmä kúkoľ poľný a nevädza poľná, ktoré dozrievajú spolu s obilím, na strniskách rastie napríklad kyslička tuhá a čistec rovný.

Rastlinnú pokrývku dopĺňajú porasty okolo cestných a poľných komunikácií v intraviláne obce, ktoré vznikli činnosťou človeka. Pozdĺž komunikácií prevládajú stromoradia drevín (slivky, čerešne, orechy) a kroviny (bazy, trnky, agát a pod.). Pouličnú zeleň tvoria predovšetkým okrasné dreviny nerovnomerne zastúpené a rozložené v každej ulici. Z prevládajúcich druhov okrasných drevín sú to tuje, brezy, lipy a jedle.