Chotárom Ružindola Informačná tabula č. 1

História a súčasnosť obce Ružindol

Obec Ružindol leží na juhu západného Slovenska, v regióne Dolného Považia, na dopravnom ťahu Bratislava – Trnava. Administratívne je začlenená do okresu Trnava a Trnavského samosprávneho kraja. Od okresného mesta Trnava je obec vzdialená 8 km.

Ružindol spadá do kategórie obcí do 2000 obyvateľov a rozprestiera sa na ploche 1470,62 ha. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške približne 170 m. Hranice katastrálneho územia obce Ružindol susedia s katastrom obcí Borová, Dlhá, Suchá nad Parnou, Zvončín, Trnava, Biely Kostol, Hrnčiarovce nad Parnou, Cífer, Jablonec a Budmerice. Hranice s obcami Jablonec a Budmerice zároveň tvoria aj hranice medzi okresmi Trnava a Pezinok a tiež medzi Trnavským a Bratislavským samosprávnym krajom.

Prvá zmienka o obci, hoci nie je listinne podložená, sa traduje od roku 1215. Od konca 14. storočia, kedy kráľ Žigmund Luxemburský daroval dedinu „Razna“ slobodnému kráľovskému mestu Trnava, sa dejiny Ružindola spojili s dejinami Trnavy. Archívy kráľovského mesta tak vydávajú nejedno svedectvo zo svojich latinských pergamenov a písomností i k dejinám Ružindola. V starých listinách, spisoch a mapách sa dedina nazývala ako Razna, Vallis Rosarum (Dolina ruží), Rusren, Rosenthal, Rossindol, Rozsavölgy alebo Rošindol. Z histórie je známe, že táto otvorená dedina, pri frekventovanej ceste z Trnavy do Modry, bola vydaná napospas vojskám. Ani túto obec neobišli veľké požiare, živelné pohromy a infekčné choroby. Najstarším zachovaným dokladom o existencii Ružindola je listina bratislavského podžupana Mikuláša z Toldy z roku 1352, kde sa uvádza ako dedina Rázna.

Poddanstvo Ružindola sa skončilo až po revolúcii v roku 1848, kedy Uhorský snem v Bratislave zrušil zákonmi poddanské vzťahy a zaviedol občianske slobody.

Ďalšou udalosťou, ktorá postihla život v obci, bola 1. svetová vojna (1914 – 1918) a počas nej, v lete roku 1917, veľký požiar. V prvých rokoch po vojne bolo hospodárstvo v úpadku spôsobenom veľkou nezamestnanosťou. Od roku 1921 začala pozemková reforma a počas nej boli mnohým ružindolčanom pridelené pozemky v susedných obciach. Cez 2. svetovú vojnu (1939 – 1945) bol v obci, v porovnaní s okolitými krajinami, pokojný život. V roku 1941 prišla do Ružindola nemecká posádka a tri roky po jej príchode bol utvorený oddiel ružindolských partizánov, ktorých Nemci zajali a odviezli do koncentračného tábora. Po skončení 2. svetovej vojny, 1. apríla 1945, sa pomery v obci postupne konsolidovali.

Symboly obce

Erb obce Ružindol je v Heraldickom registri zapísaný takto: zo spodného okraja modrého štítu vyrastajúci zlatonimbý svätý Bartolomej v striebornom, červenolemom rúchu, v pravici pred sebou so zlatým obráteným nožom, v ľavici pred sebou s červenou, zlatým tlapovitým krížom zdobenou knihou.

Vlajka obce pozostáva z ôsmich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej, bielej, žltej, červenej, modrej, bielej, žltej a červenej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Ukážky Ružindolského nárečia

čapot – tlieskanie                                                               richtuvat – pripravovať

fertucha – zástera                                                              ščúleki – teraz

chodadze– hocikde                                                            štric – chuligán

kredenc – príborník, kuchynský nábytok                   vangel – lavór

pendluvat – chodiť hore – dole                                      úkol – veranda