Chotárom Hrnčiaroviec nad Parnou Informačná tabula č. 5

Príroda okolia Hrnčiaroviec a chránený areál Trnavské rybníky

Katastrálne územie obce Hrnčiarovce nad Parnou patrí do povodia Váhu a v rámci neho do povodia Dolného Dudváhu. Vodnú sieť obce tvorí potok Parná, ktorý preteká severovýchodnou časťou územia obce. Hrnčiarovce nad Parnou ležia na černozemiach prekrytých sprašou. Medzi korytom Parnej a niekdajším umelo vybudovaným  náhonom  na mlyn sa nachádza aj typická lužná černozemná pôda. Lužné černozeme sa vyvinuli na fluviálnych sedimentoch a sú vhodné najmä na pestovanie zeleniny. Krajina je poznačená intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou.

V blízkosti ľudských sídiel nachádzame synantropné druhy rastlín. K typickým predstaviteľom patrí pŕhľava dvojdomá, loboda tatárska, lopúch väčší, bolehlav škvrnitý, blen čierny a iné. Pôvodné lesné porasty boli odstránené na prelome 18. a 19. storočia, z fragmentov týchto spoločenstiev sa zachovali líniové brehové porasty okolo Parnej a torzo lužného lesa, tzv. Háj. Vyskytuje sa tu brest hrabolistý, jaseň štíhly, dub sivý, vŕba krehká, javor poľný, agát biely. Z krovín sú zastúpené baza čierna, hloh obyčajný, ruža šípová a ďalšie.

Z hľadiska ochrany prírody sú najvýznamnejším  areálom na území obce Trnavské rybníky. Chránený areál  Trnavské rybníky tvorí sústava rybníkov vybudovaná v katastrálnych územiach Hrnčiarovce nad Parnou a Trnava. Tvoria ich štyri väčšie a tri menšie rybníky s plochou 0,61 km² a celkovým zásobným objemom 517 tis. m³. Slúžia prevažne na rybochovné účely, ďalej na rekreáciu (na ploche jedného z nich je kúpalisko) a vo zvyšných prebieha sekundárna sukcesia, pri ktorej pobrežné plochy zarastajú pôvodnými druhmi drevín a ich vývoj smeruje k lužnému lesu. Predstavujú významný typ vodného a močiarneho biotopu, ktorý má výrazný vplyv na zloženie biocenózy, predovšetkým vtáctva tohto regiónu. 

Prvá zmienka o rybníkoch v tejto lokalite pochádza už z roku 1528. Výstavba dnešných rybníkov sa začala v roku 1951 a celá rybničná sústava bola dobudovaná v rokoch 1955 – 1956. V roku 1974 bola vyhlásená za Chránenú študijnú plochu Trnavské rybníky na ochranu vodných biocenóz a vodného vtáctva. Má celkovú rozlohu 38,42 hektárov a 23,18 hektárové ochranné pásmo. V roku 1994 bola chránená študijná plocha prekategorizovaná  na Chránený areál Trnavské rybníky so štvrtým stupňom ochrany.

Do roku 1997 tu bolo zistených 191 druhov vtákov, z toho 82 tu aj hniezdilo. Z hniezdičov k najpočetnejším patrí lyska čierna, potápka chochlatá, trsteniarik spevavý, kúdelnička lužná, labuť veľká a ďalšie druhy. Vzácne druhy  zastupujú bocian čierny, volavka biela a volavka striebristá.  Zastúpené sú tu aj kriticky ohrozené druhy ako slávik modrák, ležiak úhorový, kormorán veľký, volavka purpurová a bučiak trsťový. Okrem posledného menovaného druhu sa ostatní zástupcovia na rybníkoch vyskytujú len počas transmigrácie v mimohniezdnom období.

Trnavské rybníky patria z ornitologického hľadiska k ojedinelým mokraďovým biotopom nadregionálneho významu. Svedčí o tom výskyt trsteniarika tamaryškového, pobrežníka krivozobého, kulíka piesočného sibírskeho, pieskaríka belavého, pomorníka širokochvostého, trasochvosta žltého severoeurópskeho i prezimovanie pŕhľaviara čiernohlavého a škovránka stromového.