Chotárom Hrnčiaroviec nad Parnou Informačná tabula č. 1

Na veľkej poštovej ceste

V roku 1558 cisársko-kráľovské poštové dostavníky po prvýkrát rozvírili prach hrnčiarovskej cesty. Poštová stanica v obci, ktorá mala len niečo okolo 230 obyvateľov, bola možno prekvapujúca, no plne opodstatnená. Hrnčiarovce ležali na hlavnej poštovej trase a keďže väčšie mestá, medzi nimi i susedná Trnava, odmietali pre údajnú nehospodárnosť prijať poštové a prepriahacie stanice, padlo rozhodnutie umiestniť jednu zo staníc práve tu. MAGNA VIA, ako sa táto cesta nazývala, mala celkovú dĺžku okolo 1000 km, vychádzala z cisárskej Viedne, veľkým oblúkom obchádzala rozľahlú uhorskú nížinu, prechádzala hornatými územiami Slovenska a po východných svahoch karpatského masívu prichádzala až na územie dnešného Rumunska do mesta Sibiu (vtedy Hermannstadt). Po roku 1526, keď časť Uhorska po moháčskej bitke okupovali Turci, bolo takéto riešenie veľkej poštovej cesty pochopiteľné. Služby dostavníkovej pošty využívala najmä šľachta, ktorá potrebovala medzi sebou komunikovať a zároveň sa chcela okľukou vyhnúť nebezpečným oblastiam okupovaných nepriateľom.

Poštová stanica Hrnčiarovce patrí medzi najstaršie zastávky tejto trasy kráľovskej poštovej cesty. Jej existenciu dokladá portálny súpis obce z roku 1598. Spomína sa v ňom dom poštového správcu ležiaci na okraji obce v smere na Trnavu.

Stanice MAGNA VIA boli v prvopočiatkoch od seba vzdialené dve poštové míle, čo predstavovalo vzdialenosť približne 15 km. Od Bratislavy smerom k Topoľčanom sa nachádzali stanice v Bernolákove, Senci, Blatnom, Čataji, Vlčkovciach, Hrnčiarovciach, Hlohovci, Veľkých Ripňanoch, Nitrianskej Blatnici, Horných Štitároch a Topoľčanoch. Približne polovica cesty prechádzala územím Slovenska a spočiatku mala 56 staníc, čo ju zaradilo medzi najstaršie a najdlhšie historické cesty našej krajiny.

Poštová stanica sa v Hrnčiarovciach udržala 175 rokov a svoju existenciu si zachovala aj v nepokojných časoch protihabsburgských povstaní. Až v roku 1712 mestská rada Trnavy prerokúvala  možnosť preloženia pošty z Hrnčiaroviec do Trnavy, ale mestská rada túto možnosť vtedy neprijala.

Povinnosť otvárať brány mesta poštovým dostavníkom aj v noci sa jej zdalo nerentabilné a aj náklady na prevádzku pošty privysoké. K poštovým staniciam patrili objekty stravovacie a ubytovacie, a tiež hospodárske budovy pre ustajnenie ťažných a jazdeckých koní. Poštovú stanicu spravoval magister postae, ktorému podliehali postilióni. Títo vykonávali samotnú dopravu, pôvodne na koňoch a neskôr na poštových vozoch – diligenciách. Svoj príchod oznamovali trubkou, ktorá dodnes zostala symbolom pošty.

Až na návrh cisársko-kráľovského magistra pôšt grófa Jána A. Paara z roku 1730 súhlasil cisár Karol VI. s preložením tejto poštovej stanice do Trnavy. Dom poštovej stanice sa stal obecným domom vo vlastníctve mesta Trnava. Mesto ho následne odstúpilo za 325 zlatých a 60 denárov vojenským dôstojníkom. V roku 1738 však definitívne prenechalo budovu stanice aj s pozemkami obci Hrnčiarovce.