Chotárom Dolných Lovčíc Informačná tabula č. 5

Poľnohospodárstvo v obci

Z konca 17. storočia existujú dokumenty, ktoré ukazujú ako sa v obci Dolné Lovčice žilo. Prvým je časť dokumentu z roku 1694, keď sedria (župný súd v Uhorsku) rozhodovala o proteste občanov Veľkých, Malých Brestovian a Horných, Dolných Lovčíc voči výstavbe mlynov.

Od roku 1820 mala obec mlyn na mletie obilia a to zásluhou grófa Príleszkého, čiastočného vlastníka pôdy. Mlyn bol postavený na „novej dolinke“ a využíval vodu hlavne od Hornolovčického mlyna, ale aj z „Bolmotskej“ doliny. Práve v tomto období vzniklo pomenovanie Stará a Nová dolinka, keď nový náhon na mlyn pomenovali Nová dolinka.

Obyvatelia obce sa prevažne živili poľnohospodárstvom a chovom hospodárskych zvierat. O kvalite poľnohospo-dárstva v obci svedčí veľa dokumentov už z 18. storočia. Najznámejší a dlho uplatňovaný bol trojpoľný spôsob hospodárenia, ktorý spočíval v rozdelení chotára na tri časti. Jedna časť bola obsiata obilninami, druhá časť okopaninami a tretiu časť nechali úhorom s tým, že každý ďalší rok prichádzalo k obmene. Takýto spôsob obrábania sa dal v obci uplatňovať len na pôde smerom k Trnave. Z obilnín sa takto striedali jačmeň, pšenica, ovos a raž. Z okopanín to bola predovšetkým kukurica a po vzniku prvých cukrovarov v druhej polovici 19. storočia aj cukrová repa. Na pôde smerom k Siladiciam sa darilo pestovaniu konope a ľanu, z časti aj pestovaniu kapusty alebo maku.

Zvláštne postavenie malo v obci pestovanie tabaku, ktoré má v Dolných Lovčiciach dlhú tradíciu a je špecialitou obce. S pestovaním tabaku sa v obci začalo už v 18. storočí, o čom svedčí aj správa slúžneho Františka Szecseya z roku 1788, v ktorej informuje o stave pestovania tejto plodiny. Listy tabaku po zbere by v oblasti Dolných Lovčíc prirodzene neuschli, preto sa dosušovali v tzv. „tabačiarňach“. V Dolných Lovčiciach bol v období I. ČSR aj „tabačiarsky majer“, v ktorom bývali odborníci na pestovanie tabaku. Prvá tabačiareň vznikla z bývalého mlyna na dolinke, druhá v päťdesiatych rokoch v areáli JRD.

Obyvatelia obce pre ochranu a uchovanie úrody obilia pred požiarmi, ale aj ako zásobárne, používali tzv. zbožné jamy, ktoré sa budovali na území obce od 14. storočia a používali sa ešte v polovici 20. storočia, až do roku 1952. Boli hlboké 4 až 5 m. V neskoršom období si obyvatelia stavali rôzne sýpky a stodoly.

Po „víťaznom februári 1948“ sa zásadne zmenilo postavenie poľnohospodárstva a ľudí pracujúcich v ňom. Pred založením Jednotného roľníckeho družstva (JRD), bolo 90 %-ami občanov obce dňa 28. decembra 1948 založené strojové družstvo s cieľom zakúpenia spoločných strojov. Činnosť tohto družstva sa ani nestihla rozbehnúť a už bolo dňa 15. decembra 1949 založené prvé JRD v okrese. Činnosť družstva a skutočnosť, že bolo založené medzi prvými v okrese, priniesli rozhodnutie vyšších orgánov a v obci Dolné Lovčice sa 16. augusta 1952 uskutočnili okresné dožinky. Ich priebeh je podrobne opísaný v kronike obce i JRD. V kronike je, okrem iného, uvedené: Novinkou pri dožinkách bola účasť pojazdných predajní národných podnikov Obuva, Technokol, Odeva, kde si mohli členovia JRD veľmi výhodne nakúpiť tovar. Okrem toho bola hospodárska výstava rôznych plodín z celého okresu vypestovaných podľa náuky veľkých ruských agronómov Lysenka a Mičurina, ktorá sa tešila veľkej pozornosti.