Chotárom Bučian Informačná tabula č. 5

Kultúrne pamiatky

Kultúrno-historický fond obce má regionálny význam. Jeho primeranou záchranou, údržbou a využitím v oblasti kultúry a rozvoja cestovného ruchu je možné významnou mierou prispieť k ekonomickej prosperite obce. Medzi najvýznamnejšie miestne kultúrne pamiatky patria:

Kostol sv. Margity Antiochijskej: Prvé písomné správy zo 14. storočia hovoria o Bučanoch ako filiálke Malženíc (Maniga). V Bučanoch nebola v tom čase žiadna sakrálna stavba, preto Peter a Mikuláš, synovia Bodokaovi synovia z Bučian, požiadali v roku 1307 ostrihomského arcibiskupa Tomáša II. ho o povolenie postaviť v osade Malé Bučany kaplnku, alebo kazateľňu. Arcibiskup Tomáš II. žiadosti vyhovel a 4.12.1307 povolil postaviť v Malých Bučanoch kaplnku sv. Margity, v ktorej môže vykonávať miestny kaplán bohoslužby, môže krstiť, katechizovať, spovedať a udeľovať posledné pomazanie. Ostatné farské práva však zostali farárovi z kostola sv. Juraja mučeníka v Malženiciach. Kostol sv. Margity Antiochijskej, panny a mučeníčky, bol v Malých Bučanoch postavený v roku 1410.

Neskorobarokový (rokokový) kaštieľ: Pochádza z 2. polovice 18. storočia. Je to rozľahlá stavba a leží v južnej časti obce vedľa cesty. Kedysi kaštieľ pôsobil impozantným dojmom a patril pôvodne Michalovi Pongrácovi. Od neho ho kúpil v roku. 1770 gróf Peter Zay. Zayovci vlastnili kaštieľ celé storočie a pravdepodobne výrazne ho prestavali. Okrem strednej časti hlavného traktu je celý postavený z tehál.

V roku 1887 prešiel do vlastníctva rodín Fould-Springerovcov. Bučany sa stali sídlom riaditeľstva, ktoré centrálne spravovalo Fould-Springerovské majetky na Slovensku. Kaštieľ bol v tom období prestavaný na sýpku. Priečky na poschodí boli odstránené a okná zmenšené na sýpkové. Charakter sýpky mu zostal aj keď prešiel do rúk Štátnych majetkov. Ku kaštieľu bola k ľavej bočnej fasáde pristavaná murovaná hala so strechou z oceľovej konštrukcie – skladovací priestor Štátnych majetkov.

Kaštieľ bol prístupný bránou uprostred uličnej fasády, ktorá bola osadená v pôvodnom kamennom rokokovom portáli s polkruhovým uzáverom. Brána i kamenný portál boli rozkradnuté. Za bránou bol priestranný trojloďový podjazd. Fasáda stredného krídla bola pôvodne členená rizaltami a celý objekt horizontálnymi kordovými rímsami. Pri kaštieli bola za čias Zayovcov záhrada plná exotických stromov, krov a ruží. Najdlhšie tu pretrval ľaliovník tulipánokvetý, ktorý kvitol v máji až júni. Bol štátom chránený. Jeho mohutný kmeň sťahovali železné obruče a vyhnité drevo bolo nahradené betónovými injekciami. Po tom, čo bola odstavená Nová Blava, na brehu ktorej rástol, z nedostatku vlahy vyschol. V 70. rokoch bol jeho suchý kmeň vypilovaný a zostal po ňom iba obrovský peň.

Nyáryovská kúria: Nachádza sa na najvyššom mieste obce. Tento objekt mal význam v minulosti a využíva sa aj dnes.  Kúria slúžila v minulosti ako vidiecke sídlo šľachty a patrili k nej rozľahlé pozemky a hospodárske i obytné budovy. Vystriedalo sa tu veľa majiteľov. Prvými boli Bučányovci, neskôr kúriu vlastnili Nyáryovci, Thardyovci, Horeckí, Majthényovci a ďalší. V 19. storočí bola sídlom baróna Eberharta Oldenneela, Františka Naganta a posledným majiteľom, približne do roku 1902, bol Koloman Nyáry. Od začiatku 20. storočia patrila táto budova Fould-Springerovmu veľkostatku. Sídlil tu riaditeľ veľkostatku so služobníctvom. Posledný tu žil diplomovaný agronóm Július Melčický.

Na staršie jadro objektu sa postupne nabaľovali mnohé prestavby od renesancie cez barok a klasicizmus až po poslednú štýlovú úpravu na prelome 19. a 20. storočia. Posledná veľká rekonštrukcia, už chátrajúcej kúrie, sa realizovala v rokoch 2010–2014 z európskych financií. Zrekonštruovaná kúria bola skolaudovaná v decembri 2014 a jej slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 5. septembra 2015.

Dnešná kúria má pôdorys zalomeného L s trojtraktovým členením. Je prízemnou stavbou s valbovou strechou, okná a dvere má zvýraznené drevenými ornamentálnymi ozdobami. Popred obytné miestnosti radené v traktoch vedľa seba je otvorená chodba s hladkými stĺpmi ukončenými jednoduchou dórskou hlavicou. Severné krídlo bolo rozšírené a pribudla aj charakteristická kolonáda so stĺpmi so štvorcovými pätkami toskánskeho typu. Na preklade nad stĺpmi kolonády východného krídla je nápis „VILLA SOLITUDE“.

Očkayovský kaštieľ: Leží v severnej časti obce. Pôvodne bol postavený ako renesančný v roku. 1662, koncom 18. storočia bol prestavaný na klasicistický a v  roku. 1930 sa rozšíril o bočné krídlo. Z posledných majiteľov kaštieľa je známy gróf Rudolf Očkay, po ňom ho vlastnil barón Fould-Springer a po znárodnení prešiel do rúk Štátnych majetkov. Vtedy v ňom bola v zriadená Šľachtiteľská stanica. Dnes sa v priestoroch kaštieľa nachádzajú byty.

Zayovská kúria má miestnosti s pruskými klenbami, chodby sú zdobené rokokovými zrkadlami. Podľa vyrezávaného nápisu na krove bola kúria obnovená z iniciatívy grófa Karola Zaya v roku.1845.V 20. storočí tu sídlila rodina Arpáda Hartyanskeho, ktorej príslušníci sa podieľali na riadení Fould-Springerovho veľkostatku.

V obci sa nachádza taktiež množstvo prícestných sôch a krížov.

citované z knihy “Bučany a Bučančania”

Bučianske listy 2/2015

www.bucany.sk