Chotárom Bučian Informačná tabula č. 4

Flóra a fauna v okolí obce    

Bučany ležia na mierne zvlnenom teréne Podunajskej nížiny, na styku východného okraja Trnavskej pahorkatiny a Dolnovážskej nivy, presnejšie na stykuu Trnavskej tabule (černozeme) s Dudvážskou mokraďou (nivné pôdy). Pri Bučanoch priberá potok Dudváh svoj najdlhší prítok – Hornú Blavu a potok Horná Blava ústí do Horného Dudváhu. Odlesnený chotár tvoria mladotreťohorné usadeniny pokryté sprašou a riečnymi usadeninami. V období nazývanom subatlantik bola väčšia časť chotára porastená teplomilnými dúbravami a riedkymi lesostepmi s porastmi kriačin, lužné lesy sa nachádzali len v okolí potokov (Blava, Dudváh, Krupiansky potok). Súvislé lesy boli iba miestami prerušené obydliami ľudí a ich malými políčkami.

Za posledných tisíc rokov sa prostredie výrazne zmenilo. Značná časť chotára bola odlesnená a premenená na poľnohospodársky využívané plochy – pasienky, polia, vinice, záhrady. Do dnešnej doby sa z pôvodných dúbrav nezachovalo takmer nič. Z lužných lesov sa tiež zachovali iba zvyšky – Bučianske háje obklopujúce kedysi ramená Dudváhu, porast Mariánska záhrada na Doline v blízkosti Krupianskeho potoka a úzky pás brehových porastov Blavy, najmä v časti od „Stavu“ po Šľachtiteľskú stanicu. Tok Blavy je v intraviláne obce už od začiatku stredoveku v priamom dotyku s osídlením a je prakticky odlesnený. Podzemné vody, nachádzajúce sa v tomto kolektore, majú voľnú hladinu, sú stredne mineralizované, tvrdé s mierne alkalickou reakciou. Obec sa nachádza v ochrannom pásme jadrového zariadenia.

  Flóra na území Bučian je výsledkom spôsobu veľkoplošného hospodárenia a umiestnenia priemyselných a energetických zariadení. Vysoké porasty stromov a kríkov sú iba pozdĺž potokov a v miestnom parku, najväčšie zastúpenie z nich majú: jaseň, lipa, jelša, topoľ, vŕba, agát, javor, orgován, pagaštan, baza čierna, ruža šípová, trnka, platan kanadský, buk, borovica, breza. Z rastlinných spoločenstiev tu nájdeme: pŕhľavu dvojdomú, palinu obyčajnú, lastovičník väčší, lobodu tatársku, fialku voňavú, púpavu lekársku, pľúcnik lekársky, durman obyčajný, bodliak tŕnitý, fialku trojfarebnú, konvalinku voňavú, margarétu bielu, čakanku obyčajnú, sedmokrásku obyčajnú, rebríček obyčajný, rumanček roľný, skorocel kopijovitý, medvedí cesnak, jahodu obyčajnú a viaceré druhy tráv. Pôdy sú stredne ťažké, hlboké, bez skeletu, prevažne rovinného charakteru a prevažne bez prejavu plošnej vodnej erózie. Sú využívané ako orná pôda pre poľnohospodársku veľkovýrobu – pestovanie obilnín, kukurice, repky a krmovín, hlavne cukrovej repy a doplnkovo špeciálnych plodín. Najväčšiu časť chotára zaberá biotop nazývaný kultúrna step (polia, vinohrady a pod.). Pestujú sa tu monokultúry pestovaných plodín: pšenica, jačmeň siaty, ovos siaty, raž siata, kukurica, cukrová repa, slnečnica ročná, zemiaky, ďatelina lúčna, lucerna siata a ďalšie. Z nežiaducich poľných burín je hojný lipkavec obyčajný, pichliač roľný, mrlík biely a vlčí mak.  

  Stav fauny odráža výrazné zásahy do využitia územia a spôsobu hospodárenia na pôde. Vyskytujú sa tu najmä tieto živočíchy: plamienka driemavá, kuvik obyčajný, kaňa sivá, sokol myšiar, lastovička domová, belorítka obyčajná, vrabec domový, žltochvost domový, stehlík pestrý, stehlík zelený, zelienka obyčajná, sýkorka veľká, sýkorka belasá, brhlík lesný, škorec lesklý, drozd čierny, havran poľný, vrana túlavá, kavka tmavá, škovránok poľný, cíbik chocholatý, netopier ucháč sivý, večernica pozdná, kačica divá, bažant obyčajný, jarabica poľná, prepelica poľná, líška hrdzavá, kuna skalná, tchor tmavý, lasica obyčajná, hraboš poľný, chrček poľný, myš domováca, potkan hnedastý, veverica obyčajná, zajac poľný, srnec lesný, občasne diviak lesný.

Do východnej časti katastrálneho územia obce Bučany zasahuje vyhlásené Chránené vtáčie územie Špačinsko-nižnianske polia, ktoré bolo vyhlásené vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 27/2011 č. 27/2011 Z.z. dňa 10.2.2011.

citované z knihy “Bučany a Bučančania”