Chotárom Bučian Informačná tabula č. 3

Zaujímavosti

Na území dnešnej obce Bučany sa od stredoveku až do roku 1913 spomínajú dve obce – Malé (Dolné) a Veľké (Horné) Bučany.        

Veľké (Horné) Bučany: Začínali sa na severnom konci pôvodne cigánskou osadou nazývanou „Pandžava“. Osada bola vo výklenku vytvorenom zatáčajúcim sa korytom Novej Blavy, čiastočne ohraničená aj rybníkom, tesne pri ceste z Trnavy do Hlohovca. Hospodár Springerovho veľkostatku dal postaviť žandársku stanicu priamo pri tejto osade.

Najväčšou stavbou Horných Bučian bol jednoposchodový kaštieľ, v ktorom sídlila bučianska vetva rodiny Očkay (Ocskay). Okolo kaštieľa bola rozľahlá ovocná záhrada s parkom, ktorá mala panského záhradníka. Koncom 19. storočia kúpou prešiel kaštieľ do majetku Springerovského veľkostatku, v súčasnosti sú tu súkromné byty. Druhá strana hlavnej ulice v Horných Bučanoch začínala spomínanou žandárskou stanicou. Neďaleko od nej bol cestný most ponad Blavu a za mostom horný mlyn. Pôvodne bol panský, neskôr bol predaný súkromníkovi Beňovskému a po roku 1948 bol zoštátnený.

Vedľa mlyna, priamo oproti očkayovskému kaštieľu boli obytné budovy, pravdepodobne pre panských čeľadníkov. S určitým odstupom nasledovala veľká budova s rozľahlým dvorom a záhradou medzi Blavami a veľký dom postavený v „horskom“ štýle, v ktorom  býval hlavný strojník. Vo dvore boli umiestnené dve dielne – strojnícko-kováčska a stolársko-kolárska. Celý komplex dostal z nemčiny prevzatý názov „mašinhauz“ (dom strojov). Ako vidno z uvedeného popisu Horné Bučany boli zemianskou dedinou. Možno aj preto sa kedysi volali Veľké Bučany, i keď rozlohou a počtom domov boli vždy menšie ako Malé (Dolné) Bučany.

Honosných budov s hospodárskymi dvormi bolo šesť, čo zodpovedá aj počtu šľachtických (zemianskych) rodín uvedenému v súpise zo XVI. storočia. Majetkové podiely od chudobnejších zemanov poskupovali, najmä po roku 1848, bohatší statkári. Následkom ťažkej hospodárskej krízy tu zo zemanov zostali len Očkayovci a Nyáriovci a v Dolných Bučanoch gróf Zay. Po kríze v 70. – 80. rokoch 19. storočia vykúpili takmer všetky majetky v Bučanoch, ale aj v širšom okolí, viedenskí bankári židovského pôvodu – Springerovci, ktorí neskôr získali tituly uhorských barónov.

Malé (Dolné) Bučany: V dedine tvorila hranicu medzi Hornými a Dolnými Bučanmi „Ulička“ vedúca od hlavnej cesty ku kostolu. Dolné Bučany boli typickou urbárskou dedinou. Väčšinu domov tvorili sedliacke usadlosti, menej hoferské domy. Dedinu tvorili len dve ulice – hlavná, zastavaná v hornej časti po oboch stranách cesty, pri kaštieli pôvodne prerušená a „Prieložky“ zastavané prevažne len z jednej (východnej) strany cesty. Neskôr bola dostavaná aj druhá strana ulice. Ulica na „Prieložkoch“ schádzala dolu k Jágru a končila až pod dolným cintorínom. Domy v Dolných Bučanoch boli stavané z ubíjanej hliny alebo zo surových, nepálených tehiel. Pôvodne boli pokryté slamenými strechami. Pôdorys mali v tvare obdĺžnika s úzkou stranou do ulice.

K Bučanom patrili aj dva majere – majer (dvor) Dolina a majer (dvor) Ilona. Na každom majeri stál pôvodne jeden obytný dom. Pôvodné obyvateľstvo boli Slováci, inej národnosti boli zvyčajne iba úradníci na veľkostatku a Židia. V obci bývala aj jedna rozvetvená cigánska rodina Hermanovcov prezývaných „Špécia“. Obyvatelia obce boli väčšinou katolíci. Žilo tu aj niekoľko evanjelických a židovských rodín.

citované z knihy “Bučany a Bučančania”