Chotárom Bučian Informačná tabula č. 2

Archeológia a pamiatky obce     

Pravek: Počiatky osídlenia územia, na ktorom dnes ležia Bučany sú niekde v praveku. Prvých osídlencov sem zrejme priviedli vhodné prírodné podmienky, ktoré sa menili – striedali sa doby ľadové i medziľadové, obdobia suché sa striedali s obdobiami daždivými. Daným podmienkam sa prispôsobovala fauna i flóra. Najstarším známym nálezom pravekej fauny z poslednej doby ľadovej je zub mláďaťa mamuta srstnatého, nájdený pri kopaní studne neďaleko dolného cintorína.

Vážske údolie bolo porastené lužnými lesmi, v ktorých žila vysoká zver, drobné cicavce a množstvo vtákov. V polovici 6. tisícročia pred Kristom do tohto prostredia prichádzajú prví známi neolitickí roľníci, nositelia západnej lineárnej keramiky. Osídľujú najmä okraje terasy a miesta v blízkosti Blavy. Nálezy z toho obdobia sú z Dolného cintorína a zo šľachtiteľskej stanice. Ide najmä o črepový materiál z typických guľových nádob pokrytých rytými meandrami a „notovými hlavičkami“. Oveľa bohatšie sú nálezy lengyelskej kultúry zo začiatku 5. tisícročia pred Kristom. Významné sídlisko z tejto doby sa našlo na Kopanici.

V roku 1978 tu bol otvorený zemník na ťažbu hliny pre výstavbu diaľnice a buldozér narazil na množstvo črepov. Archeologický výskum sa začal v auguste 1978 a viedli ho nitrianski archeológovia J. Bujna a P. Romsauer. Hlavným stavebným materiálom objavenej neolitickej osady bola hlina a drevo, preto sa pri vykopávkach z pôvodných stavieb a obydlí našli len zahĺbené podzemné časti objektov v podobe najrozličnejších jám a jamiek vyplnených hlinou tmavšej farby s obsahom archeologických artefaktov. Najpočetnejšiu skupinu nálezov z týchto jám tvorí keramika zo staršej fázy lengyelskej kultúry zo začiatku 5. tisícročia pred Kristom. Charakteristické sú tenkostenné nádoby s jemne rytou a maľovanou výzdobou, často aj vo vnútri nádob. Medzi rytými motívmi sa najčastejšie vyskytujú tvary ako meander a špirála, povrch je často prekrytý červenou a žltou farbou.

Našli sa aj nádoby, ktorých povrch bol celý pokrytý samostatnou maľovanou výzdobou nanášanou v hrubších vrstvách až po vypálení. Používalo sa aj červené minerálne farbivo v prírodnom stave. Dôležité nálezy po neolitických roľníkoch sú antropomorfné a zoomorfné kultové idoly (drobné sošky žien, úlomky nôh s detailne vypracovanými prstami a plastiky domácich zvierat). Známou sa stala najmä jedna z troch nájdených plastík žien tzv. „Bučianska Venuša“, iba 6,5 cm vysoká soška sediacej ženy s pokrývkou na hlave. Najdôležitejším nálezom sa stal monumentálny objekt kruhového pôdorysu – rondel. Podľa rádiokarbónového datovania vznikol medzi rokmi 4840-4780 pred Kristom.

Včasný stredovek (5. – 10./11. storočie – začiatkom 9.storočia vzniklo Nitrianske kniežatstvo. Po jeho obsadení moravským kniežaťom Mojmírom a vyhnaní Pribinu vzniká v roku833 Veľká Morava. Dá sa predpokladať, že územie Bučian ako súčasť Veľkomoravského kniežatstva bolo osídlené Slovienmi. Do tohto obdobia zapadá nález pohrebiska z prvej štvrtiny až prvej tretiny 10. storočia v bučianskych Vinohradoch v roku 1986.

Vrcholný a neskorý stredovek (10./11. – 16. storočie)- Bučany sa prvýkrát spomínajú v roku 1258 v metácii Bohuníc. Komes Zochúd a jeho bratia sa dostavili pred kráľa Bela IV. a oznámili, že sa im stratili listiny o zemi Bohunice (Buguna). Kráľ vydal nové privilégium o Bohuniciach, v ktorom sa ako západný sused uvádzajú Bučany (terra Buud Zulgajauriensis). Podľa názvu boli majetkom jobagiónov z hradu Posádka. Pri vyberaní dane v roku 1452 viaceré usadlosti novomestského slúžnovského obvodu vlastnil bán Osvald I. z Bučian, ktorý založil najvýznamnejšiu vetvu rodu. V Bučanoch pôsobilo viacero šľachticov: Osvald II. z Bučian, Štefan a Michal z Bučian, Andrej z Bučian, Peter Korlátsky z Bučian – mal dcéry Alžbetu (vydala sa za Františka Nyáryho z Bedegu) a Annu (ako 3. muža mala Pavla Baračkaya). Za prapredka rodu Bučányovcov, zemanov z Bučian, sa považuje Albert I., ktorý žil koncom 12. a začiatkom 13. storočia. Ďalší adept na predka šľachtickej rodiny z Bučian je Mojš z rodu Hunt-Poznan.

citované z knihy “Bučany a bučančania”