Chotárom Bučian Informačná tabula č. 1

História a súčasnosť obce Bučany

Prvá písomná zmienka: Názov obce Bučany sa prvýkrát spomína v listine z roku 1258 ako „terra Buud Zulgaiauriensis“ a v roku 1268 ako „terra Bude castriensis Castri Zulgajauriensis“. Podobne na fragmente listiny z roku 1268 je názov „terra Castri ZolgaIaur: Budavocata“. Všetky tri názvy pomenovávajú územie hradu Posádka (maď. Szolgagyőr), stojaceho neďaleko Hlohovca. Iná (pravdepodobne dolná) časť obce sa v roku 1262 (podobne aj 1267) spomína pod názvom Bucha a Bucsa (obe sa číta Buča).V roku 1307 sa po prvýkrát stretávame s názvom KisBuchan (Malé Bučany), z čoho sa dá usudzovať, že v tej dobe existoval už aj názov Nagy Buchan (Veľké Bučany). Oficiálne sa však s obomi názvami, vo forme Kysbuchan a Nagybuchan, stretávame až v listine z roku 1388. V 16. storočí (1522, 1528, 1532, 1537, 1541) sa stretávame na slovensky písaných listinách s tvarom názvu Buczan (z Buczan), na latinskej listine z roku 1525 Bwchan (de Bwchan). V roku 1808 bol použitý aj slovensky písaný názov Dolní Bučany a Horní Bučany. Na vojenskej mape vydanej v auguste 1880 vo Viedni je uvedené Hornj a Dolnj Bučani. V roku 1913 došlo k reorganizácii, Horné a Dolné Bučany boli oficiálne spojené pod jeden názov Bučany (maď. Bucsány) a domy boli prečíslované smerom od horného konca k dolnému. Od roku 1919 sa obec oficiálne nazýva Bučany.

Dlhé roky, ba celé storočia, sa obec Bučany výraznejšie nemenila. Výstavba domov, ktorá zreteľnejšie pozmenila výzor Bučian, nastala až po skončení I. svetovej vojny, teda po roku 1918.

Poloha a začlenenie obce: Obec Bučany patrila do roku 1960 do veľkého okresu Trnava a po jeho rozpade v roku 1990 na okresy Trnava, Hlohovec a Piešťany zostala v zmenšenom okrese Trnava. Od roku 1996, keď bolo vytvorených 8 krajov a 79 okresov, patria Bučany do okresu Trnava a do Trnavského kraja.

Chotár Bučian leží v Podunajskej nížine medzi 48°24-25’ severnej šírky a 17°36-43’ východnej dĺžky, nadmorská výška sa pohybuje v rozpätí 132-162m n. m. Chotár má približne obdĺžnikový tvar, jeho výmera je 1659 ha. Obec leží vo východnej časti okresu Trnava, 11 km od krajského mesta Trnava a 11 km od mesta Hlohovec a zaraďuje sa k väčším obciam Trnavského regiónu. Katastrálne územie obce je ohraničené katastrami susedných obcí: z východu s miestnou časťou mesta Hlohovec –časť Šulekovo, na severe s Trakovicami a Malženicami a na západe s okresným mestom Trnava a obcou Brestovany, s ktorou má spoločnú aj južnú hranicu katastra.

Významní rodáci: Kňazi: Ján (Balthasar) Ujhely, Gejza Veselý, Emil Očkovský, ThDr. Emil Mercek, ThLic. Rudolf Bošnák, Anton Radošovský SDB, František Jurík CssR, ThLic. Gejza Veselý.

Ďalší rodáci: Štefan Benko (lesný inžinier, politik), František Bošnák (diplomovaný agronóm, politik, poslanec snemu SR), Mikuláš Bottka (maliar a grafik), Ignác Balassa-Löwenbein(kúpeľný lekár), František Janek (pedagóg, metodik vyučovania), Anton Jurík (botanik, včelár), Eduard Klablena (keramikár, sochár), Vilma Kubovičová (predsedníčka newyorskej Živweny), Augustín Kubovič (rotmajster letectva, poľný pilot), Karol Ľudovít Modráni (hospodársky úradník), Augustín Paulovič (spisovateľ s pseudonymom Podlesák), Jozef Nemec (maliar a grafik), Štefan Tomka (klavírny umelec), Pavol Trančík (lesný inžinier).

Symboly obce: Erb obce tvorí v červenom štíte na zlatom pni sediaci čierny medveď so striebornou zbrojou, s hlavou otočenou doprava, v pravici so zlatou korunou, v ktorej leží strieborný polmesiac s tvárou a nad ním zlatá hviezda, v ľavici so zlatým ľaliovitým žezlom.

Štefan Vidlička, Ľubomír Vidlička: Bučany a bučančania (2008)