Chotárom Bohdanoviec nad Trnavou Informačná tabula č. 4

Flóra v okolí obce

Katastrálne územie Bohdanoviec nad Trnavou patrí podľa fytogeografického členenia územia Slovenska do oblasti panónskej flóry, fytogeografického okresu Podunajská nížina. Toto začlenenie znamená, že v druhovom zložení vegetácie prevažujú teplomilné druhy, často panónskeho alebo pontického pôvodu. Prirodzená vegetácia predstavuje vegetáciu, ktorá by sa v území vyvinula, keby na krajinu nepôsobil svojou činnosťou človek.

Územie katastra je odlesnené s minimálnym podielom funkčnej zelene a intenzívne poľnohospodársky obrábané. Viac ako 87 % výmery všetkých plôch v katastri tvorí orná pôda. Záujmové územie sa nachádza v oblasti najúrodnejších pôd Slovenska, a preto sa v extraviláne vyskytujú takmer výlučne poľnohospodársky intenzívne využívané veľko-blokové orné pôdy. Podiel ekologicky pozitívnych plôch (zeleň, trvalé kultúry, vodné plochy) je minimálny a nie je schopný zabezpečiť ekologickú stabilitu územia.

V dôsledku hospodárenia na rozsiahlych pôdnych celkoch sa prejavuje nepriaznivý vplyv veternej erózie. Znehodnocuje úrodnosť pôdy, ohrozuje jarné výsevy a zaťažuje prostredie zvýšenou prašnosťou. Zeleň sa nachádza najmä v zastavanom území obce v podobe stromoradí pozdĺž ciest a vyhradenej zelene (cintorín). Porasty drevín sú obmedzené na niekoľko medzí, porastov popri cestách a solitérov.

Medze a aleje sú prevažujúcim typom mimolesnej drevinnej vegetácie. Prevažujúcim druhom v stromovom poschodí medzizáujmového územia je agát biely, častý je aj orech kráľovský, jaseň štíhly a čerešňa vtáčia. V krovitom poschodí prevažuje baza čierna, ruža šípová, plamienok plotný a slivka trnková.

Brehové porasty vodného toku Trnávka predstavuje ďalší typ vegetácie. V stromovom poschodí sa najčastejšie vyskytuje vŕba krehká, vŕba biela, jelša lepkavá, topoľ osikový a topoľ kanadský. Z krovín prevažuje baza čierna, bršlen európsky, chmeľ obyčajný a slivka trnková. Z bylín sú najviac zastúpené pŕhľava dvojdomá, mrvica lesná, múrovník lekársky a pomerne známy a invázny druh – slnečnica hľuznatá. Sprievodná zeleň a brehová vegetácia toku Trnávka bola však po realizácii vodohospodárskych úprav značne redukovaná.

Lesíky a remízky sú v území pomerne vzácne a väčšinou maloplošné. Ich druhové zloženie je obdobné ako zloženie medzí. Zo stromov je najčastejší agát biely, topoľ osikový, jaseň štíhly a orech kráľovský. V krovinnom poschodí prevažuje baza čierna, agát biely a bršlen európsky. Okrem ekologického a hygienického významu reprezentuje historické a krajinárske hodnoty lipová alej s exemplármi starými až 225 rokov, lemujúca vstup do kostola. V blízkej budúcnosti má byť na území katastra realizovaná výsadba dvoch vetrolamov. Tým sa vytvorí zelený koridor pozdĺž miestnej komunikácie, ktorý bude slúžiť nielen ako vetrolam, ale tiež ako malý ekosystém poskytujúci útočisko a zdroj potravy pre drobnú zver a vtáctvo v krajine.

Zo stromov budú zastúpené dub letný, lipa malolistá, javor poľný, čerešňa vtáčia, jarabina oskorušová, jabloň planá a hruška planá. Krovitú etáž budú tvoriť  lieska obyčajná, drieň obyčajný, ruža šípová, baza čierna a vtáčí zob obyčajný. Vetrolamy, okrem spomenutých funkcií, vhodne obohatia absentujúcu zeleň v krajine a zlepšia mikroklímu okolitých poľnohospodárskych pozemkov.