Chotárom Bohdanoviec nad Trnavou Informačná tabula č. 3

Archeológia a pamiatky obce

Aj napriek tomu, že v obci nebol vykonaný komplexný archeologický výskum, územie obce patrí k významným archeologickým lokalitám. V rokoch 1933 – 1935 bol vykonaný čiastočný archeologický výskum Štefanom Janšákom v bývalej tehelni Na vŕšku, v obecnej tehelni a v lokalite Horné pole. Množstvo archeologických nálezov získal a zdokumentoval aj miestny rodák Pavol Pobiecky. Časť nálezov bola odkrytá výkopovými prácami pri stavbe rodinných domov. Vo viacerých prípadoch neboli nálezy riadne ohlásené, a preto niektoré čriepky z mozaiky obecnej histórie zostanú navždy neobjasnené.

Našiel sa črepový materiál staršej i mladšej lineárnej keramiky, zlomky tabuľovitých mlynov z mladšej doby kamennej. Zdokumentované sú nálezy predmetov a keramiky želiezovskej skupiny a slovensko-moravskej keramiky lengyelského kruhu. Dokázaná bola i existencia sídliska zo staršej doby bronzovej s maďarovskou kultúrou, ako aj staršej a mladšej doby železnej. Z doby rímskej pochádzajú fragmenty nádob. Z neskoršej doby je známy nález polozemného obydlia, ktoré bolo pravdepodobne súčasťou germánskej osady. Nálezy keramiky a pece sú aj z čias Veľkomoravskej ríše.

Po rozpade Veľkej Moravy, keď Maďari zaujali a pripojili časť teritória k vznikajúcemu uhorskému štátu, nechávali obyčajne kus územia na hraniciach neobývaný a spustnutý. Aj na území dnešného juhozápadného Slovenska, teda na území Nitrianskej a Bratislavskej stolice, bola takáto hranica. Juhovýchodnú časť tvoril hrebeň Malých Karpát od Bratislavy po Bukovú. Odtiaľ hranica smerovala k Trstínu a Pečeňadom. Konfínium, ktoré bolo majetkom kráľa, sa koncom 12. storočia začína narušovať, kolonizovať a geologicky presnejšie vymedzovať. Keď sa dcéra Belu III. Konštancia vydala v roku 1199 za českého kráľa Přemysla Otakara I., ako veno dostala územie susediace s českou ríšou. Vtedy na území západne od Trnavy nastal rozvoj nového osídlenia. Konštancia dala podnet na vybudovanie hradu Červený Kameň, ktorý sa stal súčasťou obranného pásu na západnom pohraničí Uhorska. K tomuto hradu patrili aj Bohdanovce. Do tohto obdobia sa datuje aj prvá písomná zmienka o obci.

Významnou architektonickou a kultúrno-historickou pamiatkou je Kostol sv. Petra a Pavla, vybudovaný v 14. storočí v gotickom slohu. Najstaršie zachovanou stavebnou časťou kostola je polygonálne uzavreté presbytérium s krížovou rebrovou gotickou klenbou, v súčasnosti vo funkcii bočnej kaplnky. Svätyňa má päť gotických okien a zvonku je podopretá štyrmi pultovými piliermi. K svätyni bola v roku 1397 pristavená kostolná loď. Osemboká veža bola vybudovaná v 1. polovici 16. storočia. Veža bola ukončená medenou prilbicou, svätyňu a loď pokrýval šindeľ. V roku 1623 bol kostol poškodený delostreleckou paľbou. O opravu sa postaral vtedajší patrón kostola Ján Pálffy. V polovici 19. storočia bola prilbica na veži nahradená osembokým ihlanom. V tejto podobe slúžil kostol až do roku 1940, kedy sa uskutočnila jeho prestavba a rozšírenie. Z pôvodnej stavby ostala len veža a svätyňa. Nanovo bola vybudovaná nová 36 metrov dlhá loď, ktorou sa zmenila aj orientácia kostola. Prestavba kostola bola uskutočnená za rekordných päť mesiacov. Nový kostol posvätil dňa 27.10.1940 biskup dr. Pavol Jantausch. Objekt bol spolu s náhrobným kameňom z roku 1769, ktorý je zamurovaný do obvodového múru, vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Historickou pamiatkou je aj neskorobaroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého postavená v roku 1835 z materiálu získaného zbúraním múru, ktorý ohradzoval kostol s cintorínom od roku 1621. Naposledy bola zrekonštruovaná v roku 1969.

V obci sa zachovalo aj viacero malých sakrálnych pamiatok. Kríž pri hasičskej zbrojnici z roku 1804, hlavný kamenný kríž na cintoríne z roku 1807, socha sv. Floriána  z roku 1907 a kamenný kríž Na vŕšku. Medzi najstaršie zachované budovy v obci patrí budova základnej školy z roku 1914 a jej prístavba z roku 1936, časť budovy starej pošty z roku 1921 s pekným rohovým priečelím a budova fary. Na nej je osadená pamätná tabuľa odhalená pri príležitosti 200. výročia vzniku Slovenského učeného tovarišstva.

Dominantou obce je aj lipová alej lemujúca cestu do kostola, ktorú dal vysadiť kňaz Imrich Slovák v roku 1794.