Chotárom Bohdanoviec nad Trnavou Informačná tabula č. 1

História a súčasnosť

Obec Bohdanovce nad Trnavou leží v centrálnej časti Trnavskej pahorkatiny v nadmorskej výške 158 – 190 m. Odlesnený chotár sa rozprestiera v plytkej širokej doline potoka Trnávka. Prevládajúcim pôdnym typom sú hnedozeme a černozeme. Územie je intenzívne poľnohospodársky obrábané. Obec leží 8 km severozápadne od Trnavy, v blízkosti dôležitých dopravných koridorov nadregionálneho významu – štátnej cesty I. triedy  (Trnava – Senica) a železničnej trate Trnava-Senica-Kúty. Z hľadiska administratívno-správneho členenia patrí do Trnavského kraja a okresu Trnava. Katastrálne územie bezprostredne susedí s obcou Šelpice, s ktorou je čiastočne urbanisticky zrastená, ďalej s obcami Boleráz (k. ú. Klčovany), Dolná Krupá, Špačince a krajským mestom Trnava.

Obec s farou sa v súpisoch prvýkrát spomína v roku 1332 pod názvom Podans, v roku 1373 pod názvom Bogdanch. Vznikla koncom 12. storočia postupným spájaním menších osád, nachádzajúcich sa na území dnešného katastra. Patrila ku kráľovským majetkom a v roku 1387 ju uhorský kráľ spolu s ďalšími 13-imi západoslovenskými obcami daroval Stiborovi zo Stiboríc. Po jeho smrti v roku 1434 majetky v Bohdanovciach a susedných obciach pripadli uhorskej korune. V roku 1496 sa východná časť Bohdanoviec a samota Podhájčany stali majetkom hradu Ostrý Kameň. Západnú časť obce vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka, od 16. storočia panstvo Červený Kameň.

Deliacou čiarou medzi majetkami oboch panstiev bola cesta vedúca stredom dediny, kostol a cintorín slúžil pre osadníkov oboch častí panstva. Ostrokamenská časť patrila Bakičovcom, Czoborovcom, Jakušicovcom, Keglevichovcom a iným. Červenokamenskú časť v 17. – 18. storočí často zálohovali. Každá časť mala svojho richtára, prísažných, panskú krčmu a platilo tu právo azylu pre druhú stranu. Rozdelenie obce medzi dve panstvá bolo príčinou množstva sporov medzi vlastníkmi, ktoré prinášali poddaným na oboch stranách veľa útrap. K zjednoteniu pod jedno panstvo prišlo až po dlhých 234 rokoch, keď v roku 1739 vyplatil Ján Pálffy sumu za Czoborovské majetky. V Bohdanovciach boli tri mlyny – Horný, Dolný a Pažitný. K ich pohonu bolo vytvorené umelé koryto, nazývané Mladý potok. V blízkosti Pažitného mlyna postavili Pálffyovci v 17. storočí aj pivovar pozostávajúci z jedného traktu budov.

Z poľnohospodárskych plodín sa tradične pestovala pšenica, raž, jačmeň, ovos, konope, ľan, hrach, šošovica, kapusta, neskôr aj zemiaky a kukurica. Okrem poľno-hospodárstva sa časť obyvateľov zaoberala aj výrobou, obchodom a podnikaním. V obci pôsobilo viacero kováčov, obuvníkov, tesárov, obchodníkov s obilím i mäsiarov. Nachádzala sa tu aj tehelňa. Obec je známa svojou divadelnou tradíciou. Prvé slovenské predstavenie sa v Bohdanovciach odohralo v rokoch 1876 – 1877. Tradícia ochotníckeho divadla pretrvala i roky II. svetovej vojny a obdobie po roku 1945. Obec bola známa ľudovými výšivkami a krojmi, ktoré predstavujú špecifický variant západoslovenského ľudového kroja. V nedávnej minulosti pôsobil v obci Folklórny súbor Žofia, v súčasnosti udržuje tradície Folklórny spevácky súbor Bohdanovčan. Nepretržite od roku 1924 tu funguje Dobrovoľný hasičský zbor. Spolky dopĺňa Poľovnícke združenie Jarabica a od roku 2007 v obci aktívne pôsobí Senior klub. Futbalový klub v Bohdanovciach nad Trnavou bol založený v roku 1930. Od roku 1975 bola k Bohdanovciam pričlenená obec Šelpice. V referende v roku 1990 občania oboch častí rozhodli o rozdelení obce na dve  samostatné samosprávne jednotky. Od svojej samostatnosti sa obec veľmi pozitívne rozvíja, o čom svedčí aj vytváranie nových lokalít na výstavbu a neustále narastajúci počet obyvateľov.

Symboly obce

Erb Bohdanoviec nad Trnavou vychádza z historickej pečate obce zo 17. storočia. Tvorí ho červený štít, v ktorom je prekrížený zlatý kľúč so štvoruhlým prstencom a strieborný meč. Kľúč a meč sú atribúty sv. Petra a Pavla, ktorým je zasvätený miestny kostol.

Vlajka má pomer strán 2 : 3 a je rozdelená dvomi uhlopriečkami na štyri časti. Tri rovnoramenné pravouhlé trojuholníky a štvrtý útvar, ktorý je na prepone trojuholníka zakončený tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej dĺžky. Pravá a ľavá strana sú červené, vrchný trojuholník je biely, spodný žltý.