Chotárom Suchej nad Parnou Informačná tabula č. 3

Vinohradníctvo a vinárstvo

Synonymom Suchej nad Parnou je víno. Až do polovice 13. storočia je informácií o vinohradníctve v tejto oblasti málo. Súvisí to aj s tým, že v 11. – 12. storočí boli vinohrady vo vlastníctve panovníka, takže ich správa nebola spojená s nijakými osobitnými písomnosťami.

Predpokladá sa, že v Suchej kráľ Ľudovít I. Veľký (1326 – 1382) usadil vinohradníkov z južného Štajerska a Korutánska a okolo roku 1360 zaviedol odborné pestovanie viniča.

Na území Suchej nad Parnou mali už od 14. storočia svoje vinohrady trnavskí mešťania. Keď boli vlastníkmi červenokamenského panstva pezinskí a svätojurskí grófi, trnavským mešťanom udelili niektoré privilégiá. Práva Trnavčanov vo vinohradoch na červenokamenskom panstve v Suchej nad Parnou deklaroval v roku 1337 v listine Bernard Cymbuch. Boli to viničné hory: Ružová hora (Monte Rosarium), Vlčia hora (Mons Luporum) a Alechtal. Pre niektoré neoprávnené zásahy v listine z roku 1393 Žigmund Luxemburský (1368 – 1437) nariaďujeUlrichovi z Wolfurtu z Červeného Kameňa, aby neprekážal trnavským mešťanom pri obrábaní viníc, ktoré ležia na území hradného panstva Červeného Kameňa.

Najväčší rozkvet dosiahlo vinohradníctvo červenokamenského panstva od druhej polovice 16. storočia. Keď sa majiteľmi červenokamenského panstva stali Fuggerovci, rozhodli sa pre obnovenie zanedbaného vinohradníctva.

Okrem známych lokalít Ružovej a Vlčej Doliny sa hrozno pestovalo aj v iných suchovských lokalitách.

Začiatkom 20. storočia postupne nastáva úpadok vinohradníctva, ktorý v Suchej vyvrcholil, keď veľké rozlohy vinohradov zničili epidémia fyloxéry (vrcholila v roku 1909), kruté mrazy a hubové ochorenia. Po vzniku Československej republiky sa vinohradníctvo v Suchej nad Parnou pozviechalo. Hlavným opatrením sa stalo štepenie viniča do podpníkov, ktoré boli odolné voči chorobám.

Po roku 1950 začalo vinohradníctvo v Suchej nad Parnou upadať – v rámci zakladania roľníckeho družstva vinice vyvlastnili a vyorali. Veľkú časť vinohradníckej lokality premenili na ornú pôdu.

O tom, že vinohradnícka a vinárska tradícia v Suchej nad Parnou pretrváva dodnes, svedčia moderné vinárstvo Terra Parna s vinicami vysadenými v lokalite bývalých jezuitských vinohradov a Rodinné vinárstvo Magula, ktoré nadviazalo na tradíciu z roku 1931.

Vinárstvo Terra Parna, ktorého majiteľom je Jozef Zvolenský, nadväzuje na vinársku tradíciu jezuitov z roku 2003, keď boli vysadené vinice. Návštevníkov uprostred vinohradov zaujme monumentálna veža z roku 1947. Navrhol ju a postavil jezuitský fráter Vendelín Patúc, ktorý bol hospodárom jezuitského hospodárstva.Veža slúžila ako vodojem i na stráženie vinice. Od roku 2011, keď bol pri veži nainštalovaný mohutný kamenný stôl, sú v letných mesiacoch organizované ochutnávky vín priamo vo vinohrade.

Rodinné vinárstvo Magula je postavené na pevných základoch rodinnej tradície a uberá sa ekologickou cestou pestovania viniča a výroby vína. Kombinujú odrody s dlhoročnou tradíciou v Ružovej i Vlčej doline a slovenské novo-šľachtence. Hrozno spracovávajú tradičným spôsobom v romantickej kamennej pivnici na vŕšku uprostred vinohradov, na mieste bývalého kláštora. Dnes ho pripomína obnovená lurdská kaplnka, kúsok od nej sa nachádza vínna pivnica a vinárstvo.