Chotárom Jaslovských Bohuníc Informačná tabula č. 1

História a súčasnosť obce Jaslovské Bohunice

Obec Jaslovské Bohunice vznikli pôvodne spojením dvoch obcí, Jasloviec a Bohuníc. Po celé stáročia sa vyvíjali ako samostatné územné jednotky s vlastnou samosprávou. Od nepamäti však mali spoločný kostol, faru a školu. Po roku 1945 mali dokonca svoje miestne národné výbory umiestnené pod jednou strechou. Mnohé aktivity rozvíjali spoločne, najmä na úseku školstva, kultúry a športu, preto sa nakoniec obe obce zlúčili. Stalo sa tak 12. júla 1958 a územná zmena nadobudla účinnosť 1.1.1959. Po zlúčení sa spojená obec volala Bohunice a o necelý rok bol úradný názov obce zmenený na Jaslovské Bohunice. V apríli 1975 bola k Jaslovským Bohuniciam pripojená aj obec Paderovce.

Prvý písomný záznam, v ktorom sa Bohunice spomínajú, pochádza z roku 1113. Paderovce sa v záznamoch prvýkrát vyskytujú až v roku 1333 a Jaslovce v roku 1438. Majetok Bohuníc bol v rukách uhorského kráľa až do roku 1388 a v tomto roku kráľ Žigmund Luxemburský daroval tento majetok bratislavskému županovi Stiborovi zo Stiboríc a jeho bratom Andrejovi a Nickovi. Vlastníkmi Bohuníc boli až do roku 1437. Všetky tri obce boli poddanskými dedinami, a teda boli vlastníctvom zemepánov až do zrušenia nevoľníctva v roku 1785.

Obec je súčasťou Trnavského samosprávneho kraja a nachádza sa vo
vzdialenosti 15 km od okresného a krajského mesta Trnava. Stred obce je v nadmorskej výške 162 m n.m.. Kataster obce tvoria katastrálne územia troch miestnych častí: Bohunice, Jaslovce a Paderovce. Hlavnými hospodárskymi činnosťami obyvateľov územia súčasnej obce bolo už v minulých storočiach pestovanie poľnohospodárskych plodín, chov domácich zvierat a s tým spojený rozvoj remesiel. Na potoku Blava boli po generácie vytvárané mlynské vodné náhony s množstvom mlynov, ktoré sa nazačiatku 20. storočia menili na horné náhony s turbínami a výrobou prvej elektrickej energie.

Centrum obce je tvorené z objektov verejnej vybavenosti ako je obecný úrad, pošta, kostol, fara, kultúrny dom, škola, umelecká škola, materská škola a  obchodná vybavenosť. K dispozícii je rekreačné územie v zastavanej časti obce. Ideo park pri kaštieli, umelo vybudovanú vodnú plochu, športové ihriská. V lokalite Mlyn je situovaný areál strelnice so športovými ihriskami, ubytovacím a stravovacím zariadením. Poľnohospodárska výroba je sústredená do prevádzok: Poľnohospodárske družstvo podielnikov Radošovce – Paderovce a Poľnohospodárske družstvo Jaslovské Bohunice.

Symboly obce

Všetky tri časti Jaslovských Bohuníc – Jaslovce, Bohunice i Paderovce mali k sebe vždy veľmi blízko. Dôkazom toho je, že sv. Michal Archanjel sa stal dominantou historických pečatí. Na Bohunickej pečati z roku 1768 je zobrazený s krížom na hlave, s mečom v pravej a váhami v ľavej ruke. Na rozdiel od Jaslovskej pečate z roku 1603, má pod pravou rukou šesťcípu hviezdu. Paderovská pečať z roku 1768 je veľmi podobná. Novú pečať, s ktorou obec Jaslovské Bohunice podpisuje novodobú históriu, získala 25. mája 1992. Erb obce Jaslovské Bohunice tvorí v červenom štíte strieborný svätý Michal Archanjel so zlatým krížikom na hlave, v pravej ruke drží zlatý meč, v ľavej zlaté váhy, pod pravou ruku je zlatá šesťcípa hviezda.

Vlajka obce v tvare obdĺžnika a pozostáva zo 7 pruhov a je ukončená zástrihom s tromi cípmi. Tvoria ju farby: červená, žltá a biela. Pečať obce je tvorená okružím veľkého znaku o priemere 24 mm a kruhopisom „OBEC JASLOVSKÉ BOHUNICE“ po obvode. Celkový priemer pečate je 40 mm.

Viac informácií nájdete na:

https://tic.jaslovske-bohunice.sk/zomot/5-1 (História a súčasnosť)